Hviezdne hodiny odpočítali prvé dni nového roku. Planéta Zem bola štvrtého januára najbližšie k Slnku vo vzdialenosti 147,1 milióna kilometrov. Pred sebou má ešte takmer jednu miliardu kilometrov na ceste okolo dennej hviezdy Slnka, aby hviezdne hodiny na pomyselnom ciferníku pripočítali ďalší rok bytia človeka. Z kozmickej lode zvanej Zem budeme mať možnosť pozorovať v roku 2003, vesmírne hry diktované nebeskou mechanikou. Účinkujúcimi bude Slnko, Mesiac a planéty. Uvidíme kométy, zatmenia Slnka a Mesiaca, prechod planéty Merkúr pred disk Slnka ako i augustové priblíženie Marsu k Zemi.
SLNKO V roku 2003 nastávajú dve zatmenia Slnka – jedno prstencové a druhé úplné. Prstencové zatmenie 31. mája bude u nás viditeľné len ako čiastočné a druhé, 23. novembra, neuvidíme, pretože bude viditeľné pod naším obzorom.
MESIAC Ďalej nás čakajú dve úplné zatmenia Mesiaca. Pri tom prvom, 16. mája, behom fázy úplného zatmenia, čiže stredu zatmenia, Mesiac zapadne. Pri druhom, ktoré nastane 9. novembra, budeme vidieť celý priebeh prechodu Mesiaca zemským tieňom. Najvhodnejšie podmienky pre pozorovanie povrchu Mesiaca nastávajú v období okolo prvej štvrti, t.j. osvetlená strana Mesiaca nám pripomína písmeno D.
PLANÉTY V tomto roku budeme mať príležitosť sledovať prechod planéty Merkúr pred slnečným kotúčom. Celý úkaz budeme môcť sledovať z nášho územia 7. mája. Slnko vychádza o 5 h 26 min. LSEČ. Planéta Merkúr vstúpi pred disk Slnka o siedmej hodine a šestnástej minúte letného stredoeurópskeho času a vystúpi o dvanástej hodine dvadsiatej siedmej minúte LSEČ. Najbližšie budeme môcť takýto úkaz u nás pozorovať až 9. mája 2016.
Viditeľnosť tretieho najjasnejšieho telesa našej oblohy po Slnku a Mesiaci, planéty Venuše, je v roku 2003 podpriemerná. Na rannej oblohe ju ako zorničku môžeme vidieť od začiatku roka až do začiatku apríla. Potom, sa Venuša dostáva do hornej konjunkcie so Slnkom, prestáva byť pozorovateľná. Na večernej oblohe ako večernica sa objaví až po 228 dňoch v druhej polovici novembra. Podmienky viditeľnosti sa do konca roku stále zlepšujú, optimálne však budú až v apríli budúceho roka.
Planéta Mars je pozorovateľná po celý rok. Na rannej oblohe ju nájdeme od začiatku roka do mája, od júna zostáva nad obzorom v druhej polovici noci. Po celú noc okrem večera Mars môžeme pozorovať celý júl a august. Potom sa východ planéty posúva čoraz viac na večerné hodiny. Koncom roka zapadá v prvej polovici noci. Na rok 2003 pripadá najväčšie priblíženie planéty Mars k Zemi. Z parametrov dráhy Zeme a planéty Marsu okolo Slnka, ide o najvýhodnejšie priblíženie sa oboch planét k sebe. Najtesnejšie priblíženie oboch planét nastáva 28. augusta, keď bude Mars od nás vzdialený na 0,3 astronomickej jednotky, teda 55 miliónov kilometrov. Z astronomického hľadiska je to za posledných tristo rokov jedno z najbližších priblížení sa Marsu k Zemi.
Na začiatku roka môžeme Jupiter nájsť v súhvezdí Raka, z ktorého sa začiatkom júla presúva do súhvezdia Leva, kde zostane až do konca roka. Najvhodnejšie podmienky pre pozorovanie tohto plynného obra nastávajú práve teraz, vo februári, pretože nad obzorom je celú noc. Potom sa podmienky na celonočné pozorovanie skracujú. Na začiatku júla ho už môžeme zastihnúť nevysoko nad severozápadným obzorom, koncom tohto mesiaca sa stráca v žiari Slnka, je nepozorovateľný. Koncom prázdnin sa začne objavovať na rannej oblohe nad severovýchodným obzorom, kde ho už v priebehu októbra pozorujeme vysoko na rannej oblohe. V priebehu ďalších mesiacov zostáva nad obzorom čoraz dlhšie a podmienky na pozorovanie sa zlepšujú.
Saturn, v tomto roku najlepšie vidíme teraz až do marca a potom od septembra do decembra. Podmienky na pozorovanie sú veľmi priaznivé, pretože sa nachádza vysoko nad obzorom v súhvezdí Býka. Koncom roka ho však zastihneme v súhvezdí Blížencov. Pri pohľade ďalekohľadom na ozdobu planéty – prstence, vidíme z južnej strany. Najviac roztvorene a v plnej kráse ich môžeme vidieť v apríli.
Teleskopické planéty Urán a Neptún môžeme najlepšie pozorovať ďalekohľadom od druhej polovice júna až do konca decembra. Najvhodnejšie podmienky však nastávajú v auguste. Urán môžeme dobre pozorovať i malým triedrom v súhvezdí Vodnára. Neďaleko Urána sa na oblohe v susednom súhvezdí Kozorožca dá vyhľadať i Neptún.
KOMÉTY Kométy patria k objektom, o ktoré má verejnosť značný záujem nevynímajúc ani astronómov amatérov ale i profesionálov. Jasné kométy bývajú však neočakávaným prekvapením. Objavené sú až v období, keď majú už dosť veľkú jasnosť. K takýmto kométam patria C/2002 X5 (KUDO -FUJIKAWA), ktorú objavil japonský astronóm Tetuo KUDO pomocou dvanásťcentimetrového binokulárneho ďalekohľadu 13. decembra 2002. O deň neskoršie nezávisle Shigehisa FUJIKAWA šestnásťcentimetrovým ďalekohľadom. Kométa, ktorá teraz nesie meno po svojich objaviteľoch, by sa mala postupne zjasňovať a podľa súčasných predpokladov, by už na začiatku tohto roku, mohla dosiahnuť hranicu viditeľnosti voľným okom.
Aktuálne informácie o jednotlivých úkazoch budeme priebežne uvádzat na našich stránkach www.hvezdaren.sk. Nenechajte si ani vy ujsť možnosť sledovať jedinečné astronomické úkazy ktoré pripravila vesmírna príroda. Prajeme vám k tomu jasné počasie a tmavú, ničím nerušenú oblohu.
Vladimír Mešter Hornonitrianska hvezdáreň Partizánske