KONIEC DNÍ (End Of Days), r. Peter Hyams, USA, 1999
Ach veru, mnohí z nás sa nechali zblbnúť monštróznou mediálnou
mystifikáciou a na Silvestra 1999 sa zúčastnili predčasného pohrebu
druhého tisícročia. Ale čo tam po jednom sprostom dátume. Pre potreby tejto
recenzie je omnoho dôležitejší fakt, že k údajnému miléniu sa viažu
dve proroctvá ďalekosiahleho významu. To prvé pochádza zrejme od nejakého
senilného, divými hubami sa živiaceho a suchým konope si podkurujúceho
stredovekého pustovníka a tvrdí zhruba niečo v tom zmysle, že „keď sa
naplní tisíc rokov, Satan príde na Zem splodiť s vyvolenou ženou
Antikrista“. Druhá veštba je omnoho stručnejšia. Znie „I`ll be back!“
a jej autorom je Arnold Schwarzenegger, ktorý týmito svätými slovami
viackrát ohlásil svoj návrat na plátna kín. Hollywoodski šéfi oslovili
pána menom Andrew W. Marlowe a dali mu za úlohu obe tieto predpovede
skombinovať. Tak vznikol scenár filmu KONIEC DNÍ.
Navrhujem rovno dupnúť umierajúcemu na krk, nech sa zbytočne netrápi.
Tak teda: l00-miliónový KONIEC DNÍ mal byť Arnoldovým triumfálnym
comebackom. Namiesto toho sa stal prepadákom a rovno vám poviem, že je to
jeden z najslabších Švarcových filmov. V čom je problém?
V nesúrodosti. My, čo sme sa tešili na Arnoldov návrat k starej dobrej
tvrdej akcii, s vytreštenými očami hľadíme na jeho hrdinu Jericho Canea,
ktorý je depresívny alkoholik, len horko-ťažko potláča svoje
samovražedné sklony a navyše každých desať minút dostane od niekoho
ukrutnú nakladačku. Postavy tohto typu, teda niktošov, ktorých až krízová
situácia prinúti vzopäť sa k hrdinskému výkonu a sebaobetovaniu, dokáže
presvedčivo zahrať napríklad taký Bruce Willis. Schwarzenegger síce od
dôb, keď púlil oči pri sekaní nepriateľov v Conanovi, urobil viditeľný
pokrok, avšak v psychologicky vypätých momentoch je aj tak smiešny.
Bývalému Terminátorovi jednoducho neuveríte, keď plače nad fotkami svojej
tragicky zahynuvšej rodiny či zbožne hľadí na krucifix v kostole a
následne v záchvate náboženskej pokory odhodí svoju veľkokalibrovú
zbraň. Takže v konečnom dôsledku sa táto čudesná kombinácia akčného
filmu a temného satanského thrilleru stala v Arnoldovej kariére rovnakým
úletom ako jeho komediálne pokusy. A nedostatkov je tu omnoho viac. Napriek
vysokému rozpočtu obsahuje film len jednu veľkú akčnú scénu (súboj
v metre), a aj tá je skoro doslovne okopírovaná z Nebezpečnej rýchlosti.
Triky sú zastaralé, opozerané a vo väčšine prípadov rovnako nezvládnuté
ako v Likvidátorovi. Celé finále je (podobne ako v hrozivo mnohých
tituloch z nedávneho obdobia) nezmyselné a nudné, takže v divákovi zabije
aj tých pár kladných dojmov z predchádzajúcich cca 90-ich minút. Aby sme
sa o tých pozitívach nezabudli zmieniť: scenár predpísal Arnoldovi
niekoľko skutočne vydarených hlášok, Gabriel Byrne ako Satan je
neodolateľný (z pohľadu ženských postáv filmu doslova) a celkovo KONIEC
DNÍ nie je žiadny vypreparovaný produkt pre mladistvé publikum, teda krvou a
nadávkami sa nešetrilo.
Ale tak mi treba, že som od Arnoldovho zmŕtvychvstania očakával príliš
veľa, a pritom som vedel, že režírovať ho bude Peter Hyams. Tento chlap má
povesť remeselníka. Súdiac podľa jeho výtvorov Timecop, Náhla smrť či
Relic, ide o remeselníka zo seriálu A je to!. Ale aby som mu nekrivdil,
KONIEC DNÍ je nasnímaný a zostrihaný celkom zručne, takže dramtické
scény majú šmrnc a stále máte dobrý prehľad o tom, čo sa na plátne
deje. Problém je len v tom, že tu niet invenčnosti, ani čo by sa za detský
nechtík vošlo. Hyams vizuálnym poňatím dôsledne kopíruje Sedem –
všetko sa odohráva v tme, daždi a zatemnených interiéroch, kužele svetiel
z bateriek neustále blúdia po špinavých, krvou popísaných stenách. To
všetko tu už bolo, a lepšie.
KONIEC DNÍ je skrátka sklamanie a ak si chcete pozrieť kvalitnú akčnú
sci-fi, odohrávajúcu sa na Silvestra `99, radšej si zožeňte na video
Cameronove Zvláštne dni. Nám, Arnoldovým oddaným fanúšikom, opäť
zostáva len čakať na Majstrov návrat ku klasickej akcii. Zdá sa, že
fyzickej kondície má na to ešte stále dosť.  Michal Jedinák