Nie je tajomstvom, že zatiaľ všetky filmové spracovania hier boli „prepadáky“ a pohoreli na plnej čiare. Najnovším prírastkom do skupinky filmových režisérov, ktorí natočili mizerné filmy na základe hier, je Andrzej Bartkowiak, rodák z Poľska dobývajúci Hollywood.
Scenáristi David Callaham a Wesley Strick sa snažili o zachytenie niektorých „doomovských“ prvkov, ale nepodarilo sa im ani minimum. Film sa odohráva v komplexe budov Union Aerospace Corporation (ďalej len UAC), no filmové prostredie sa tomu pôvodnému ani zďaleka nepodobá. Zábery v interiéroch sa nakrúcali vo filmových ateliéroch v Prahe, no vďaka slabej kreatívnosti tvorcov a kulisárov vyzerajú ako natočené v jednom štúdiu.
Skupina námorníkov je vyslaná na misiu do vyššie spomenutého komplexu, aby zistili, aké udalosti spôsobili vyhlásenie najvyššieho ochranného stupňa. Po následnom chaose a evakuácii zamestnancov a civilistov cez intergalaktický portál sa vydávajú ochrániť majetok UAC a hľadať nezvestných. Ale čo čert nechcel, zrazu sa tam objavia nepovolané osoby. Scenáristi sa bohužiaľ nepridržiavali hry, a tak sa vo filme čert ani iné pekelné stvorenia neobjavili. Škoda…
Ak vezmeme do úvahy, že celá hra bola o prečesávaní temných zákutí a masovom vyvražďovaní démonov, človek by aj vo filme očakával množstvo zombií a hladných satanášov. Zombie vo filme sa dajú zrátať na prstoch dvoch rúk, ale aby som tvorcom nekrivdil, boli tam aj dvaja – traja démoni. Tvorcami CGI postáv sú Stan Winston Studios, pričom výsledný efekt počítačovo vytvorených démonov vyzerá ako zopár chlapíkov natiahnutých do nepodareného maškarného kostýmu. Tu sa ponúka otázka: čo sa stalo so 60 miliónmi dolárov určených na realizáciu „trháku“ roka?
A ako je možné, že sa na marťanskej základni nachádzajú zombie a démoni, ak tam nebola otvorená pekelná brána? Tím vedcov pracujúcich pre UAC sa totiž hral s ľudskou DNA vytvárajúc inteligentný vírus. Ten sa šíri prostredníctvom slizkých lietajúcich jazykov a sám si vyberá, či obeť obdarí nadľudskými schopnosťami alebo z nej urobí krvilačného démona.
Dej príbehu nestojí za nič. Nezaujímavé a nelogické pobiehanie po plátne masy divákov určite nepobaví. Čo sa obsadenia týka, skupinu námorníkov tvorí šesť osôb mužského pohlavia, čiže nejde o žiadnu sólo akciu ako v hre. Na čele tímu sú Dwayne „The Rock“ Johnson a Karl „Éomer“ Urban ako charizmatický vojak chrániaci nevinných a trestajúci neprávosť. Zvyšok tvoria: sexuálny deviant, ktorý potrebuje drogy na upokojenie, Afroameričan s výrazovými prostriedkami pravého rappera, japonský granátonosič, ortodoxný kresťanský vojak, ktorý sa za každý hriech reže do ruky dýkou a nakoniec ďalší černoch – drsnejšia podoba predchádzajúceho.
Bartkowiak sa snažil točiť film podľa úspešných sci-fi thrillerov. No Doom: The Movie je slabé sci-fi, ktoré by chcelo byť zaujímavé a zároveň desivé, ale nemá na to predpoklady. Jedine Johnson a Urban si zaslúžili svoju výplatnú pásku. Scenáristi nechali vo filme vodidlá, keď sa už film pýši herným názvom Doom, ako napríklad Dr. Carmack, Big Fuckin’ Gun či UAC. V závere filmu sa objaví aj tzv. subjektívna kamera, v hráčskom slangu jednoducho zvaná FPS (first person shooting), v trojminútovom podaní pred prostoduchým finále.
V závere možno konštatovať, že na film sa absolútne neoplatilo čakať a 60 miliónový rozpočet mohol ísť radšej na charitu. Doom ako film sa vôbec nehodí do kín. Hráčskej spoločnosti zostáva len dúfať, že filmové adaptácie vytrhne z biedy budúcoročný Silent Hill, ktorému dávam veľké nádeje, alebo rovnako úspešné Halo.