Armuel bol jedným z mnohých pracovníkov NEBO&COMPANY s.r.o., obyčajná sivá myška medzi anjelmi a jeho jedinou povinnosťou bolo odprevádzanie duší nebožtíkov k veľkému tunelu; kde ich následne preberali takzvaní odprevádzači. Ako anjel nebol veľmi pekný- asi preto sa mu vyhýbali všetky povýšenia- ale nezaraďoval sa medzi škaredých – keby bol škaredý mohol by sa uchádzať o horúce miestečko na pobočke nazývanej PEKLOM. V takomto prípade by bol čiernym anjelom, čertom.
Čert, ach ako to znie vznešene- zasnívane povzdychol.
Neraz sa sťažoval, že má veľmi nudnú prácu, u nikoho však pochopenie nenašiel. Koľkokrát musí neuvedomelým nebožtíkom opakovať, že už je finito, že nastal čas, kedy musia ísť za svetlom. Niektorí- nazývali ich pacientmi so zvláštnou starostlivosťou – nechceli prijať fakt, že už zomreli. Pokúšali sa existovať ďalej, ale týmto narušovali fungovanie živých. Živí označovali miesto, kde sa neživí snažili ďalej „žiť“ ako „posadnuté“ a utekali kade ľahšie. Takáto vzbúrená duša bola k materiálnemu svetu priviazaná natoľko, že úplne ignorovala astrálnu sféru, v ktorej chtiac-nechtiac začala fungovať. Následkom toho takáto duša Armuela nevidela a jedinou záchranou boli ľudia nazývaní exorcisti, ktorí im viac či menej brutálnym spôsobom ozrejmujú situáciu.
Nuda, nudou nudu poháňa. Aká nevďačná práca. Čo som komu urobil, že ma takto potrestali?- nariekal v hĺbke duše, ale ďalej robil, čo má. Raz mu napadlo, že keby si spravil krátke voľno, nikto by si to ani nevšimol. Veď takých ako on boli tisíce. Bude to niekomu vadiť, že si Armulek na chvíľu trochu poleňoší?
Ako vymyslel, tak aj spravil. Opustil astrálnu sféru; vznášal sa ako peľ nad veľkým betónovým sídliskom. Jeho revír, jeho zasraný revír – udiareň čerstvých duší. Ľudia tu zomierajú ako muchy. Dokonca aj teraz mu zmysly signalizovali ďalšieho pacienta.
Chvíľu vydržíš kamoško, vydržíš – pomyslel si – ponáhľaš sa niekam? Máš celú večnosť.
Odjakživa chcel zistiť aký je to pocit byť človekom, cítiť materiálny svet zmyslami. Čo je na tomto svete také skvelé, že ho nechcú opustiť. Hmm, preskúmam to? Pokušenie, ach to pokušenie. Koniec koncov sa už aj trochu vzbúril, tak prečo to nedotiahnuť do konca?
Mesto pulzovalo energiou, akoby bolo samostatným obrovským organizmom. Zvracalo rytmické šialené impulzy svetiel a farieb. Zúfalo chrčalo všadeprítomným hlukom. Pripomínalo roztraseného nešťastníka v agónii.
Jeho pozornosť zaujalo červené pozdĺžne puzdro na kolesách, z ktorého vyžarovala ľudská energia.
Čo tam robia? Zaujímavé- zvedavosť vyhrala nad opatrnosťou. Aby nezaháľal vošiel do vnútra. Dusná, ťažká atmosféra pôsobila na neho deprimujúco. Vo vnútri stálo veľa natlačených ľudí. Aury ich energií, ktoré z nich vyžarovali boli vo väčšine v rôznych odtieňoch sivej a navzájom sa prelínali. Z niektorých vyžarovala neochota a agresivita. Iných zasa obklopovala slabá hmla melanchólie. Na niektorých boli malé čierne škvrny- známky, že telo zasiahla ťažká choroba.
Prenikajúc cez energie ďalších ľudí sa Armuel cítil čoraz horšie. Z každej strany ho obklopovali pochmúrne a rezignované tváre. Privreté oči sršali pohŕdaním.
Prečo sa takto mučia- pomyslel si- musím tým nešťastníkom pomôcť. Vedel, že existuje iba jediný spôsob ako tu zlepšiť atmosféru. Musí sa dostať do tela niekoho z nich a začať rozdávať pozitívne vibrácie. Dá im dávku lásky, aby ich vytrhol z toho stavu otupenia. Musí iba nájsť niekoho, kto bude kamienkom, ktorý spustí lavínu dobra. Pozeral sa na cestujúcich a hľadal niekoho kto pôsobí jemne a milo.
Našiel. Ryšavý, okolo dvadsiatky, začítaný v knihe, ktorý si každú chvíľu nervózne opravoval okuliare. Tento je vhodný- povedal si Armuel a skočil do tela mládenca.
Jeho zmysly sa v momente zbláznili. Okolie sa zdalo byť ľahko rozmazané. Všetko ho tlačilo- hlavne nohavice v rozkroku. Pre anjela to bola úplne nová skúsenosť. Najhorší bol čuch- nikdy predtým necítil vône. Teraz musel uznať, že o nič neprišiel. Ostré, nažltlé vône sa predierali do jeho nozdier a spôsobovalo mu to závrat.Ubehla chvíľka, kým sa spamätal a ovládol telo. Opatrne začal sledovať spolucestujúcich a rozmýšľal kto z nich najviac potrebuje pomoc. Keďže sa nachádzal v ľudskom tele nevidel už aury. Dlho však nehľadal. Stál pred ním holohlavý mládenec s ľahko neprítomným pohľadom a smradľavým dychom.
Áno, to je on! Armuel ho zbaví trápenia. Rozhodol sa, že mu odovzdá čo najviac pozitívnych emócií a poslal nešťastníkovi široký, žiarivý úsmev.
„Kuvaa, čo zízašš epľošš?,“ povedal tento nešťastník. „Kcešš na ubu?“
Jaj, už je mu lepšie– potešil sa anjel- prehovoril…ale akosi nezrozumiteľne- zosmutnel. Aj keď jeho prekvapenie bolo veľké, že po vniknutí do tela človeka, ľudský jazyk prestal byť pre neho zrozumiteľný dospel k záveru, že to musí byť akási forma zvítania alebo poďakovanie.
Chudáčisko, toľko si vytrpel. Musím ho objať- rozhodol sa.
Aj keď ešte úplne nedokázal ovládať to všetko nové, čiže telo, aj tak vstal, skoro stratil rovnováhu a vytiahol ruky k trpiacemu.
„Ty kokky, epľošš kuva!“
Armuel uvidel približujúcu sa päsť holohlavého. Chvíľu na to sa pred ním objavili hviezdičky, galaxie, dokonca aj mliečna dráha sa na chvíľu mihla. Kým si stihol uvedomiť, čo sa stalo, tieto nádherné úkazy zmizli. Objavila sa bolesť. Bolesť sa mu zračila na tvári.
„Akí nevďačníci!,“ zbieralo sa v ňom sklamanie. „Vy,…vy…“ Rozhodol sa, že odchádza z tohto hnusného miesta. Opustil požičané telo a rýchlosťou blesku vyletel k nebu. Toto nie je nič pre mňa, Zem nie je miesto pre anjelov- dospel k záveru, a aby si zlepšil náladu, zanôtil si starú známu, motivačnú, anjelskú pesničku. Vedenie spoločnosti NEBO&COMPANY ju predsa odporúča použiť v prípade krízy a pochybností…
,,Hej hou! Hej hou!
Do práce by sa šlo.
Hej hou! Hej hou!
Hej hou! Hej hou!“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.