M:I-2 (Mission: Impossible II.), r. John Woo, USA, 2000 John Woo. John Woo!
John Wooooooo!!!
Áno, je to tak. Hongkongský démon, veľmajster akčného žánru, držiteľ
svetového rekordu v počte zastrelených ľudí na jeden film (prvenstvo Sama
Peckinpaha, ktorý v závere Divokej bandy nechal štvoricu desperádov
vystrieľať 200-člennú posádku mexickej pevnosti, hravo prekonalo pekelné
Hard Boiled), je späť. A to je dôvod, aby sme my, jeho uctievači, nosili na
krku priviazané kýble, pretože inak by sa za nami ťahala vlhká stopa slín.
Muž, pred ktorým aj bratia Wachowskí trieskajú lebkami o dlaždice (veď
v Matrixe vyčerpávajúco okopírovali jeho nezameniteľný štýl), nás na
svoje nové dielo nechal čakať sakramentsky dlho. Teraz však môžeme
prestať drať kazetu s Tvárou toho druhého (Face Off) a skočiť hlavičku
do čerstvej vrstvy vystrieľaných nábojníc.
Hnusák ukradol synteticky vytvorený smrtiaci vírus i jedinú vzorku
účinnej protilátky. Agent má za úlohu získať tento „tovar“ späť.
Pomáhať mu pri tom bude profesionálna zlodejka, ktorá kedysi hnusákovi
poskytovala svoje nááádherné telo pri súkromných jazykových lekciách.
Jej úlohou je votrieť sa do hnusákovej bandy a umožniť tak agentovi, aby sa
lotrovi dostal na telo a mohol predviesť všetky svoje smrtiace schopnosti.
A tak sa aj stane.
Toľko k príbehu. Zdá sa vám to málo? V tom prípade, moji malí
hlupáčikovia, asi neviete, že u Johna Woo na príbehu vlastne nezáleží.
Woo podobne ako jeho milovaný Sergio Leone veľmi dobre vie, že na dobrý film
stačí jednoduchá zápletka a tri-štyri dôležité postavy, medzi ktorými
to správne iskrí. Preňho totiž nie je podstatné čo, ale ako. Poďme ale
najprv k tomu „čo?“. Mnohí to nevedia stráviť, ale M:I-2 je vlastne
love story. Síce ochutená trochou špionážneho filmu a slušnou porciou
akcie, ale aj tak tu vlastne ide o klasický milostný trojuholník. Znalcov
Johna Woo však niečo také nemôže prekvapiť. Aj jeho klasické hongkongské
šialenstvá boli v podstate filmy o láske – akurát, že romantiky tam
bolo zhruba pol hodiny a potom sa dobrú hodinu brokovnicami vyprázdňovali
lebečné dutiny. V M:I-2 je to presne naopak. 90 minút si užívame príbeh
o vzťahu dvoch chlapov k jednej žene (ktorá teda fakt stojí za to) a až
v záverečnej polhodine potom dostanú slovo pištole, samopaly, granáty a
silné motorky. A teraz prekvapenie: vôbec to nevadí. Príbeh je parádne
vygradovaný a Woo je samozrejme natoľko dobrý režisér, aby ste sa nenudili
ani sekundu. Medzi Tomom Cruisom a Thandie Newtonovou to iskrí tak, že aj
oproti výšľahom z rozhorúčených hlavní v závere je to úplný
ohňostroj.
A teraz k tomu „ako?“. Samozrejme, perfektne. Woo opäť hravo dokazuje
svoju povesť najzručnejšieho filmového remeselníka na tejto planéte
(praskni, Steven!). Séria scén flamenco-vaňa-dvorenie na autách berie dych
spoľahlivejšie než „chowyunfatovské“ hromadné masakre (nič proti nim).
Tradičné wooovské prvky ako zdanlivo nepatričná hudba (napr. orientálny
spev pri šialenej prestrelke), samostatný hudobný motív pre každú
z ústredných postáv či holubice ako prostriedok absolútnej mýtizácie
hlavného hrdinu a predzvesť konečného zúčtovania, to všetko tu funguje
stopercentne, zimomriavkovo, tak ako to máme radi. Samozrejme, absolútnym
vrcholom M:I-2 je záverečná akčná scéna. Čo si budeme nahovárať, Woo
je výborný vo všetkých polohách, ale v tejto je jednoducho boh. Pravdaže,
Cruisove kúsky sú poriadne prehnané, ale komu to vadí, ten nikdy nevidel
Jamesa Bonda, Indianu Jonesa alebo akékoľvek „heroic bloodshed“ made in
HK. Strih spomaleno-zrýchlených záberov je absolútne dokonalý, nápady
neošúchané, kaskadérske výkony na hranici ľudských možností. Hardcore
akční fanúšikovia, ktorým sa predchádzajúci dej zdal až príliš
mierumilovný, pri motorkovej naháňačke pochopia, že sa oplatilo čakať a
dochádzajú k poznaniu, že ani Matrix nie je neprekonateľný. Bravo, Johnny,
klobúk dolu, Tom!
No dobre, uznávam, že scenár mohol byť prepracovanejší a niektoré ťahy
(predovšetkým tie s maskami) nemajú s logikou nič spoločné, ale ani
tieto chybičky na kráse mi nepokazia dobrý pocit z celého filmu. Bavil som
sa keď nie kráľovsky, tak určite aspoň veľmi slušne a už sa nemôžem
dočkať vojnového krváku Windtalkers s Nicolasom Cageom a Christianom
Slaterom, ktorým Woo trúbi na návrat k starému tvrdému štýlu. Aj keby ma
už nič iné na svete netešilo, kvôli tomuto sa ešte oplatí žiť.
Hodnotenie: 8/10  Michal Jedinák