Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. Počul som mohutný hlas volať v nebi: „Paly de Vi! Už nedristaj! To je o inom Judgemente dayi…“
Všetko sa to začalo už pre rokom, keď sa mi podarilo registrovať ochrannú známku Alkon. Vtedy som ešte netušil, že skutočne môže dôjsť aj k jubilejnému, druhému ročníku tejto myslím zatiaľ úspešnej akcie. Celkové hodnotenie Alkonu nechám na zúčastnených Alkoňaroch – nechcem sa chváliť sám :-))). Rád by som však iba zrekapituloval, čo sa vlastne v osudných májových dňoch všetko stalo…
Zraz bol v piatok u mňa. Na veľké počudovanie sme vyrazili zo sídliska načas. Nedá sa to už však povedať o vyrazení z potravín. Tam vznikli menšie konflikty všetkých NPC (nenápadne podgurážených charakterov) o tom, z čoho by sa bolo najlepšie ochlastať. Nechcem tu rozoberať správnosť výberu, pretože dobré pivo nie je nikdy zlé. Po menších bojových poradách priamo v priestoroch predajne Centrum, pred zatvoreným Lacným chlastom a následne aj v Potravinách pod Bikošom sme konečne začali tiahnuť priamo na Žatkovce. Po šťastnom prejdení Geta sme dorazili. Náš benzínový tátoš už vítali radostné výkriky iného, rýchlejšieho vozidla. Po minuloročných skúsenostiach s orientačnými schopnosťami veliteľa druhého vozidla – inžiniera Juraja – ma to veľmi milo potešilo. Chvalabohu dorazili živý a možno zdraví.
Tak sme sa okolo x-tej hodiny stretli šťastne pred bránou Southpark ranča. Niektorí pozornejší účastníci akcie sa stihli už počas prvého večera zoznámiť s členkami môjho personálneho fanklubu – „Fanklub do 12“. Po menšom vybaľovaní, vyrovnávaní si finančných nezrovnalostí a otvorení fliaš piva i celej akcie sa začal aj oficiálny program – chlastačka. Všetko sa pekne vyvíjalo podľa oficiálností – chlastalo sa o 100 3.
Po uvítacích a otváracích trápnostiach nastala osudová akcia piatkového večera – vatra. Všetko sa začalo nenápadne. Ale už prvé pokusy naznačovali isté „faux pau“. K svojim neúspešným podpaľačským pokusom sa skutočne nepriznám, ani keby mi do gágora lievikom nalievali pravú chladenú 40% borovičku. Ešteže potom prišla jediná, skutočne spravodlivá duša, ktorá po takmer jednom pokuse to posraté drevo zapálila. Chvalabohu sme sa tak pred návštevou zatiaľ nemenovaného podniku potravinovo posilnili a položili riadny základ. Potom padol ten zaujímavý návrh. Skutočne si nepamätám, kto vyslovil pamätnú vetu: „Čo keby sme už do frasa, konečne išli do krčmy!?“. Budem radšej hovoriť iba sám za seba. Ako by som mohol odolať takej skvelej ponuke… Akoby nás vtedy začul aj samotný Drak. Neodolal a stihol na biku doraziť priamo z Prešova ešte pred našim presunom do najbližšej a na okolici jedinej krčmy…
Oficiálny program sa teda presunul do miestneho pohostinstva. Nech mi je zem ľahká, ale našťastie sa tam pochromovaná tyč pre brušné tanečnice nenašla, a tak som večer nemusel tráviť ako exhibicionistické prasa. Akcia teda prebiehala v tradičnom oslavnom alkoholickom duchu a vďaka tomu sa nám podarilo osláviť moje slávne predpolročné 26-tiny, aj keď isté tance tu boli… Nepamätám si ako presne sa skončil tento deň, len jedno je isté, ráno som spal vedľa svojej nežnej ochrankyne mojej nevinnosti.
Ráno sa začalo neskôr ako sa obvykle začína ráno… Niektorí si ako obvykle „Dobré ráno, páni bratia!“ posunuli až na obed… V tento krásny sobotný deň sa stala aj jedna z dominantných epizód celého Alkonu, pretože niektorí jednotlivci odo mňa vylúskali pohár pravého, priam kravského polotučného mlieka…
Potom sa stalo niečo horšie, priam tragédia… Dozvedel som sa, že nemôžem alkoholovať až do samotného večera, pretože sa budem hrať na poctivého vodiča (Niektorí jednotlivci už nealkohovali spolu so mnou :-)))). Niežeby som mal pokazený deň (…do kelu! Čo by tým nebol pokazený! Bol…), ale kým som sa to dozvedel stihol som lignúť iba jednu borovičku (vďaka chlapci, viac ste mi skutočne vy moji traja kamaráti nenechali). S veľkým ohlasom sa stretla sobotňajšia akcia „Relykap SP 2000“. Všetci pretekali až do oficiálneho začiatku súťaže a oficiálneho zničenia jedného autíčka. Hodnotná cena teda zostala… Mne…
Práve niekedy okolo tohto osudného času sa v hlavách našich kartových gamblerov zrodila nová hra s akýmsi pochybným názvom „Hraj! Hoci aj s rozkradnutými kartami!“. Čo sa dialo potom môžem komentovať iba z reprodukcií. Niežeby som už bol pod obrazom božím, ale ako správny vnuk som sa vybral blahoželať môjmu dedovi k narodeninám – však kto by sa vtedy nechcel najesť kvalitnej domácej stravy. Vtedy sa to stalo opäť… Nemohol som si dať ani pohárik…
Počas návratu na Alkon medzi seberovných som práve, rozoberal problém Weberovcov: „Škoda že neprišli…“ a opäť som dristal… Zazrel som ich hneď po príchode na Southpark ranč. Áno, áno… Boli spolu s Ferom podozrivo červení, ale mohol som ja neviniatko vedieť, že som to posral!? Nemohol… Asi… Tá milá teta na SAD takmer zmenila, jeden z hlavných bodov neoficiálneho bodu programu – Ďurov lynč. Svojimi presnými informáciami o odchodoch autobusov v sobotu dezorientovala nielen mňa, ale aj našich troch turistov… Ešteže som bol práve pri príchode spomínanej Trojice mimo jej dosah. Ich okamžitá a našľapanými kilometrami stupňovaná túžba po mojich pre výstrahu rozvešaných a rozkúskovaných vnútornostiach pomaly chladla práve mojou šťastnou neprítomnosťou na ranči… Touto cestou sa všetkým turistom ešte raz ospravedlňujem: „Jej vina, jej vina, jej preveľká vina.“
Spomínaný a predlho všetkými očakávaný lynč sa aj tak musel odložiť na budúce, však ktorý hajzel by mal chuť hodiť kameňom do dokonalých mimikráčov. Tak dokonale tváriace sa mŕtvoly len tak na ulici človek nestretne… Aj keď zlé jazyky tvrdia niečo iné, ja viem, že pravda je vo hviezdach. A preto apelujem na všetky celosvetové organizácie: „Shit! Legalizujte už konečne plesnivé syry a syrové korbáčiky! Legalizujte už konečne mlieko a mliečne výrobky! Legalize (sh)it!“ …tie zvratky našťastie zmyl dážď.
Večer sa opäť niesol v duchu tradícií ohňa a chlastu. To znamená, že najprv sme sa najedli a potom sme išli opäť do krčmy, kde som takmer celý večer pil jeden tonic – Fuj! Tam som sa dozvedel, že filmy, ktoré mám rád, mám rád preto, lebo sú o ničom. Nám Prvokom s UPSom to musí stačiť (však niektoré hitovky sa páčia aj vákuovému Stounhendžu…).
…Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia alebo tam niekde, a normálne v triezvom stave som sa pobral spať. Bolo to fakt trápne, ale stalo sa. Nech je mi prosím odpustené, dúfam že sa takéhoto prečinu už vo svojom ôsmom veku nedopustím. Išiel som spať triezvy. Opäť prišlo ráno a nový krásny deň. Finiš akcie sa niesol v duchu tradičného sledovania nedeľnej Markízy a jej skvelých dopoludňajších seriálov pre náročného diváka. V poludňajších časoch sme sa pozberali domov a neoficiálne zakončili akciu. Ak Boh dá a finančné a ubytovacie možnosti dovolia opäť sa stretneme na Alkone III.