Alchýmia v literárnej fantastike

Fantasy ako žáner, ktorý čerpá prevažne z mytológie, starovekej a stredovekej histórie ľudstva a kombinuje racionálne prvky s iracionálnymi, vytvára ideálnu živnú pôdu pre alchýmiu na poli literatúry. Dôvodov je niekoľko, ale najdôležitejší je práve voľnosť tohto žánru. Neexistuje jednoznačná definícia, čo môže a čo nemôže byť označované ako fantasy. Text môže mať iba minimálne prvky fantastického ozvláštnenia, ale tak isto môže byť celý prešpikovaný mágiou, nadprirodzenými bytosťami alebo sa odohrávať v paralelnom či nadprirodzenom svete.

Alchýmia poskytuje autorovi rovnakú voľnosť, pretože aj napriek intenzívnemu akademickému záujmu o túto disciplínu stále nie je jednoznačne určená ani jej definícia. V odborných textoch zaoberajúcich sa alchýmiou je najčastejšie možné nájsť v rôznych obmenách nasledujúcu definíciu, ktorá je pravdepodobne aj najexaktnejšia: „Alchýmia je protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinuje prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky, spiritualizmu a umenia.“ Ide teda o veľké množstvo odborov, disciplín a náuk v jednom taviacom kotle. Situáciu ešte „komplikuje“ aj to, že alchýmia nepochádza z jedného konkrétneho miesta, ale vznikla nezávisle od seba v rôznych kultúrnych centrách a postupom vekov sa alchymistické tradície ovplyvňovali a premiešavali, čo znamená, že sa menili postupy, filozofia a aj ciele adeptov alchýmie. Alchýmia sa preukázateľne praktizovala v starovekom Grécku a Egypte, v celom islamskom svete, stredovekej a novovekej Európe, Číne a Indii.

Zjednodušene je možné prehľadne rozdeliť alchymistické tradície do nasledujúcej tabuľky:

V Encyklopédii fantastických svetov (editor: David Pringle) je v glosári pod pojmom alchýmia uvedená nasledujúca definícia: „Niekedy skôr magická, niekedy skôr vedecká disciplína ktorá využíva jednoduchý chemický aparát a úplne nezrozumiteľné teórie.“ Alchýmia teda poskytuje ideálny zdroj pre autorov fantastiky, ktorí majú v úmysle siahnuť po netradičnom fantastickom ozvláštnení a vyhnúť sa tak klišé vo forme temných mágov či drakov. Avšak práve rozsiahlosť tejto náuky je pre spisovateľov dôvodom na uplatňovanie jednoduchej redukcie, teda vybrať si istú časť alchýmie, tú potom ďalej rozpracovať a rozvíjať v príbehu.

Aká je teda pozícia alchýmie v súčasnej fantastike? Vo fantasy alchýmia väčšinou nehrá hlavnú úlohu, ale môže zohrať dôležitú, niekedy priam kľúčovú vedľajšiu rolu. Alchymista tak isto nebýva hlavným hrdinom príbehu, ale často sa zápletka točí okolo jeho výtvoru. S alchymistovými výtvormi úzko súvisí jeho práca. Väčšinou zaberá dlhší čas, pri jednoduchších výtvoroch je to niekoľko hodín až dní a pri náročných artefaktoch sa čas výroby posúva na týždne až mesiace či roky. Výsledkom alchymistovej práce je vždy hmota, teda hmotný predmet, ktorý samozrejme môže mať nadprirodzené vlastnosti. V žánri fantasy literatúry je alchymista preto zobrazený ako postava, ktorá má isté (často veľmi rozsiahle) znalosti v oblasti mágie (prípadne nadprirodzena všeobecne), ale takmer vždy sú jeho nadprirodzené schopnosti viazané na hmotu a teda značne limitované. Práve aspekt tvorcu je nesmierne dôležitý, pretože vystupuje najsilnejšie. Alchymista používa vedecké a technologické postupy, ktoré kombinuje s mágiou, aby niečo vytvoril.

Filozofická oblasť alchýmie, teda samotná hermetická filozofia je vo fantasy literatúre častokrát úplne prehliadaná, pretože je pomerne zložitá a pre komerčné použitie alchýmie vo fantasy literatúre nevhodná. Ak sa v texte náhodou aj objaví „filozofovanie“, ide väčšinou o úvahy nad praktickou časťou výrobného procesu. Dá sa povedať, že alchýmia v textoch literárnej fantastiky je čisto praktickou disciplínou. Výrobný proces však tiež väčšinou nebýva opisovaný, pretože je pomerne nezaujímavý pre čitateľa, a to kontrastuje s dôležitosťou výtvoru, ktorý naopak máva pre dej literárneho diela zásadný význam.

Previazanosť alchýmie a mágie je v tomto žánri veľmi silná, ale na rozdiel od reality mágia nie je vnímaná negatívne alebo posmešne: Musíme si ale uvedomiť, že klasický obraz mágie vo fantasy, pokiaľ niečo také ako klasický obraz existuje, nenesie označenie okultizmus. Mágia je najčastejšie považovaná za neutrálnu energiu či schopnosť, ktorá sa dá využiť na najrozličnejšie účely. Mágia s hroznými obradmi a so zmluvami s temnými silami je výsadou temných mágov. Mágia je vo fantasy málo ritualizovanou činnosťou. Je veľmi čistá, často veľmi energická a neimplikuje morálny pád. Nazývať fakt, že mágia je jedným so stavebných prvkov fantasy, okultizmom, znamená tvár mágie vo fantastickej literatúre karikovať, nech už za akýmkoľvek účelom.“ (ZBÍRAL. D.: Žánr fantasy a religionistika. Dostupné na: http://www.david-zbiral.cz/fantrel.htm). Alchymista však používa mágiu inak než mágovia či čarodejníci. Zatiaľ čo mág je magickými schopnosťami obdarovaný alebo svoju silu čerpá z kontaktu s nejakou nadprirodzenou entitou, napríklad bohom, alchymista čerpá magickú esenciu z predmetov, a to prevažne prírodných, ako sú napríklad rôzne rastliny, byliny či živočíšne komponenty. Všeobecne sa predpokladá, že tieto predmety v sebe majú istú nadprirodzenú silu, ktorá však ešte môže byť umocnená správnym časom ich zberu, prípadne prvkami rituálu.

Predmety, ktoré je alchymista schopný vyrobiť či upraviť je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií:

1. Požívatiny – sem patria všetky elixíry, prášky, odvary a v menšej miere pilulky. Tieto predmety po požití zlepšujú fyzické či psychické schopnosti užívateľa, prípadne mu pridajú na určitý čas celkom nové. Môžu však tiež meniť tvar a formu tela (premena) alebo pôsobiť ako jedy, protijedy, schopnosti uberať, oslepiť a pod. Táto skupina predstavuje najrozšírenejšiu skupinu alchymistických produktov.
2. Výzbroj a výstroj – v tejto kategórii sa nachádzajú všetky zbrane, brnenia, ale aj iné predmety, ktoré hrdinovia fantasy bežne používajú, napríklad kapsa, lano, lampáš a pod. Obyčajne mávajú nejakú špeciálnu či nadprirodzenú vlastnosť, napríklad bezodná kožená kapsa a pod. Zbrane mávajú zasa môžu spôsobiť zranenia bytostiam, ktoré sú bežne nezraniteľné a pod.
3. Artefakty – do tejto kategórie spadajú predmety s veľkou mocou. Alchymista prevažne vyrobí iba jeden za život. Definícia týchto predmetov je daná ich silou a neobyčajnosťou. Môžu to byť aj predmety iných kategórií, napríklad častými artefaktmi sú zbrane.
4. Živé tvory – táto kategória je najzriedkavejšie zastúpená. Patria sem všetky umelo vytvorené bytosti alebo bytosti privolané, napr. démoni.

V počítačových a stolových hrách je alchýmia vnímaná podobne ako v literatúre. Toto platí hlavne pre hry s tematikou fantasy. Alchýmia tam predstavuje schopnosť vždy tvoriteľskú. Stupeň znalosti určuje, ako je postava, ktorá túto schopnosť má, schopná vyrobiť predmety a elixíry, ktoré vyžadujú vyššiu úroveň schopnosti a znalostí. Ich účinnosť stúpa náročnosťou ich výroby a tiež zložitosťou získania surovín.

Stupeň zakomponovania alchýmie do deja literárnej fantastiky je možné rozdeliť na tri stupne:

1. Praktická alchýmia alebo alchymista – remeselník. Alchymistova práca je v diele prezentovaná čisto alebo prevažne prakticky, bez mágie alebo s jej minimálnou prímesou. Takéto vnímanie alchýmie ponúkol čitateľovi napr. Terry Pratchett vo svojom dnes už legendárnom diele Farba mágie (Color of Magic).
2. Skrytá alchýmia. Alchýmia je v diele prítomná, praktizuje sa, lenže nie je spomínaná priamo, ale pod iným menom, častokrát ako „čarodejníctvo“. Niekedy môže byť prezentovaná iba ako doplnková disciplína mágov a čarodejníkov. Tento princíp sa často uplatňuje v detskej fantastike, ktorá musí byť zrozumiteľná čitateľom nižšej vekovej kategórie a alchýmia či už praktická alebo filozofická by zaujala iba ťažko. Klasickým príkladom takejto prezentácie alchýmie je dielo J. K. Rowlingovej – Harry Potter alebo Peyovi Šmolkovia (Les Schtroumpfs) kde Gargamel je vždy nazývaný čarodejník, napriek tomu, že jeho prax a vedomosti sú alchymistického charakteru.
3. Reálna alchýmia. Alchýmia je v diele prezentovaná reálne (či už jej prax, alebo filozofia), ako celok alebo jej časť (napr, jeden cieľ – kameň mudrcov). Reálne zobrazenie alchýmie sa najčastejšie vyskytuje v historickej fantasy, kde zapadá do historického kontextu. Takúto prezentáciu alchýmie aj s historickými reáliami ponúkol napr. Juraj Červenák vo svojich knihách Strážcovia Varadína a Diablova pevnosť.

Toto delenie je však možná aplikovať iba na konkrétne dielo, nie na autorskú tvorbu ako takú, pretože chápanie a opis alchýmie sa môže meniť.

V porovnaní s minulosťou sa výskyt alchýmie v rôznych podobách na poli fantastiky mierne zvyšuje, dôvodom je už spomínaná voľnosť a snaha autorov vyhnúť sa „klasickým zápletkám“ a ponúknuť čitateľovi niečo menej ošúchané. Dôvodom môže byť aj zvyšujúca sa intelektuálna náročnosť „konzumentov“ fantastiky. Od tridsiatych rokov minulého storočia, keď bola fantasy považovaná za pokleslý druh literatúry, prešla výrazným posunom a dnes sa už nedá pochybovať, že je to literatúra s veľkým „L“, ktorú čítajú všetky vrstvy spoločnosti.

Potenciál alchýmie vo fantastike však doteraz nebol naplno využitý a dovolím si konštatovať, že pravdepodobne ani nikdy nebude. Prečo? Lebo napriek svojej neohraničenosti a diverzifikovanosti je alchýmia stále veľmi komplikovaná v teórii a neexaktná v praxi. Niečo také sa veľmi ťažko prenáša do sveta beletrie, navyše ak má príbeh byť aj komerčne úspešný. Do fantasy samozrejme je možné zakomponovať vedecké fakty, či odborné informácie, ale prezentovať v príbehu celú teória a prax aspoň jednej alchymistickej tradície je jednoducho nemožné.