Z tej výšky vyzeralo všetko iné. Malé, chaoticky sa pohybujúce stádo pestrofarebných postavičiek, miniatúrne autá a cesty, ťahajúce sa kolmo až k horizontu, ako odpočívajúce plazy. Všetko mu pripadalo tak nereálne. Sedel úplne na kraji a nohy sa mu voľne hompáľali v chladnom vzduchu. Obloha bola jasná, blankytne modrá a kdesi v diaľke si ťahalo lietadlo svoju ostatkovú, bielu stuhu. Bolo mu príjemne. Žiadne ťaživé myšlienky, nijaký stres a ošiaľ, vládnuci akiste tam dole. Premýšľal nad udalosťami, ktoré sa prihodili celkom nedávno. Miloval svoju ženu, takisto malú Ariku. Niekto žije v manželstve, ktoré nemá zmysel, všetko je statické a neprirodzené. Silený zväzok z donútenia. No on svoje city nehral, ani neskrýval, naopak nechával ich prúdiť a prýštiť, ako gejzír termálnej vody. Vedel, že žena ho takisto nadovšetko miluje. Zamyslel sa. Vlastne milovala. V sobotu, práve pred troma mesiacmi mu zamávala a ešte vo dverách stihla poslať šťavnatý, vzdušný bozk.
“ Ideme s malou na nákupy, neurob si zatiaľ niečo.“
Aj teraz počul, ako sa Arika potmehúdsky zasmiala.
„Jasné , žiadne strachy.“ – uškľabil sa. A o necelé dve hodinky bola jeho manželka aj dcérka mŕtve.
Mikrospánok. Na vlastnej koži ho zažil len raz, no stačil sa prebrať a auto odstaviť. Vodič nákladného vozidla, ale nie. Prešiel v stotrikilometrovej rýchlosti do protismeru a napálil to plnou parou do oproti idúceho zeleného fordu. 45 ročný, slobodný muž z Gelnice utrpel len ľahké zranenia, no osádka druhého vozidla, na zrážku doplatila omnoho horšie. Začali mu slziť oči. Nedokázal ich obe ani identifikovať, také boli skántrené. A ten slizký vrah dostal len 5 rokov. Ani nie v najťažšej, nápravnovýchovnej skupine. Vraj zranenia nezlučiteľné so životom, to neboli zranenia, zaťal prsty do strechy výškovej budovy. To bol neľútostný masaker.
Začal piť, uzavrel sa vo svojom depresívnom dome a nemenej depresívnom vnútri. Všetko odrazu stratilo zmysel, aj také banálne veci, ako umývanie zubov, vysýpanie smetí uňho nemali žiadnu šancu. Žil, dýchal, jedol a pil (hlavne kvalitné destiláty), no v podstate nejestvoval. Bol to len jeho tieň, oživlá silueta. Neskôr si ho dal zavolať vedúci personálneho Ing. Haja. Nepríjemný starý chlap s naježeným, belavým obočím a očami, s neidentifikovateľným náznakom citu . Nikto v práci ho nemal rád, nevynímajúc jeho. Po smrti jeho rodiny už nevnímal nič, a to mu aj Haja vyčítal. Vraj chápe jeho duševné rozpoloženie, no firma teraz potrebuje pridať. Vôbec ho nepočúval. Myslel na to, kde sú asi Arika a Stela. Možno ho z nejakého pekného miesta sledujú a držia mu palce. Vlastne znetvorené, krvavé kýptiky.
Bez ďalších, zbytočných slov opustil kanceláriu, a napokon aj budovu. Mlčky došiel až domov, kde si otvoril krabičku od topánok, v ktorej uskladňoval medicínske potreby. Kombinácia troch liekov Oxycodone, Diazepam a Alprazolam, ktoré užíval na rôzne problémy, ako nespavosť, úzkosť a bolesť, ho málom stála život. Zachránili ho na najbližšej pohotovosti. Vraj sa takmer zadusil.
Teraz, keď sedel na najvyššej budove v okolí niekoľkých kilometrov, mal hlavu čistú. Jeho myšlienky však patrili albínskemu srncovi…
Vždy a rád, vášnivo poľoval. V decembri mráz štípal a liezol pod sveter i kožené rukavice. Čakal pri krmítku už hodnú chvíľku, no v ten čas to, čoraz istejšie vyzeralo, na deň prázdnych rúk. Predsa sa však niečo zjavilo. A vôbec nie hocičo. Biely srnec je unikát už len na pohľad, nieto ešte úlovok. Naozaj krásny kúsok, so svalmi, ktoré ihrali pod snehovou kožou, ako spleť živých, hemžiacich sa červíkov. Čierne, smutné oči uprené naňho a telo prichystané na krkolomný útek. Zbraň mal už namierenú. Pravdaže, počul o povere ktorú si medzi sebou vymieňali ostatní chlapi. Srnec, albín vraj prináša prekliatie. Takým báchorkám neveril. Bol to krásny exemplár a tie sa nenechávajú len tak upláchnuť. Výstrel preťal decembrové ticho, ako nočný výbuch v kameňolome, nič netušiace zviera sa zatackalo a hneď na to, okamžite sklátilo k zemi.
Infantilná kliatba, ktorej zdravý človek prosto nemôže veriť, ho však prenasledovala, ako nepríjemný zápach…
Premýšľal, ako to môže bolieť, keď sa z výšky 24 pochodí, nerátajúc prízemie, rozpľaští medzi davom uponáhľaných ľudí. Možno len trošku, azda len tisícinu sekundy. Pozrel dole. Už sa nebál, cítil odhodlanie.
V tom vedľa niečo nečakane zašuchotalo. Vyľakane sa obzrel a zbadal párik súperiacich samčích holubov. Skákali, trepali krídlami, ježili operené šije a ďobali sa do odkrytých častí tela. Vôbec si ho nevšímali. Namosúrili ho. V tejto chvíľke potreboval byť sám, so svojimi trudnomyseľnými ideami a hlavou plnou temnoty. Vedľa pravej ruky našiel kameň, zahnal sa a trafil. Veľmi pekné rana, oba vtáky zatrepotali krídlami a potom niekde bleskurýchle zmizli.
Udivene gúľal očami, no nedokázal určiť smer odletu. Nevadí, hlavne, že dosiahol svoje a…v tom inštinktívne vyskočil na obe rovné nohy. To, čo zbadal v diaľke dvadsiatich metrov, bola určite fatamorgána. Vychádzala z jeho terajšieho mentálneho rozpoloženia a celkovo chradnúceho organizmu. Stál tam ten malý sukin syn. Biely srnec, aj s červenou, krvácajúcou rankou, tesne nad ľavou nohou. Sledoval ho hlbokými, nenávistnými očami.
„Čo tu chceš?“ – zachrapčal a už po niekoľký krát v živote, absolútne nevedel, čo má spraviť. Pozeral na zem, hľadal kameň, niečo silné, zabíjajúce, no v tej roztržitej chvíľke, nezbadal nič. To je tá kliatba. Prišla si po mňa.
Premýšľal, že ešte nechce zomrieť a, že sa bude brániť. Zlikviduje ho. Prekole ho niečím život berúcim, umlčí to prekliatie a už nikdy, nikoho nezbedačí.
V tom ho niečo ostré ďoblo do krku.
„Auu“ –reflexívne mávol dlaňou na neviditeľného útočníka. Obrátiac sa zistil, že je dostatočne zreteľný. Trepotal vo vzduchu, skoro na mieste a otváral pritom nenásytný, žltý zobáčik. Bol to holub, ktorého predtým trafil a odrazu sa zjavil aj druhý. Kristepane. Mával rukami, bránil sa a kričal, že ich zabije. No obaja len ďalej, cielene dobiedzali. Cítil na koži, ich presné, pálčivé ďobnutia. Odrazu…ďalší. Bože, toľká krása, mráčik nasraných holubov, bratov, sestier a sesterníc z celého kraja, prileteli pozorovať jeho súboj. No, to je tá optimistickejšia varianta. Oni sa ho mienili naplno zúčastniť.
Už nedokázal odolávať. Trepot silných perutí, tisíce presne mierených bodnutí, bolesť a zúfalstvo v každom nadýchnutí. Kľakol na kolená a kryl si tvár , ale dostávali sa všade. Malé, nemilosrdné svine. Opäť sa pokúsil postaviť a následne začal bežať. Nevedel však kam a práve vtedy, keď zodvihol hlavu, aby zistil smer únikovej cesty, so zúfalým výkrikom na perách zbadal cez masu pierok, hláv a krídel, opodiaľ, stáť svojho nepriateľa. Vytrvalo a bez záujmu zazeral, no netváril sa nijak. Ako socha v strede, turistami preplneného námestia.
Zacítil holubie výkaly a v tom sa mu do ľavej, očnej buľvy ponoril pažravý zobáčik. Puk. Svet zhasol, ako dohorená sviečka a hneď na to, sa tá istá nepríjemná scénka odohrala aj v jeho ostatkovom oku. Tma. Čierna temnota a šialená bolesť, ktorá ho naplnila kaskádovito až po špičky uší. Začal bežať, mávať rukami, kričať, kliať a plakať krvavé slzy. Alebo to neboli slzy? To však už nevedel. Ucítil, že pod nohami nemá pevnú strechu, strmhlav si ho to vzalo dole. Zemská gravitácia, unikajúci moč a strach…Vzduch pálil a zároveň studil, holuby náhle zmizli a on….nemilosrdne padal.
Bol to len zlomok sekundy, ale predsa si stačil celkom živo predstaviť znetvorené telá jeho mŕtvej ženy a dcérky.
Vedel, že ho už túžobne čakajú. Toto ti nevyšlo, ty malý, biely…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.