Ako Soyka besedovala

Soyka trénuje svoj autogram
Lokaj a Sklenenený vrch
Soyka s moderátorom
Soyka sa strašne teší, koľko kníh má ešte podpísať
Riddick a autor reportáže

Minulý týždeň sa konala v bratislavskom Martinuse beseda zo spisovateľom Jurajom Červenákom. Objavilo sa tam plno známych a zaujímavých ľudí, medzi nimi i Katarína Soyka, pre niekoho známa, pre iných neznáma slovenská autorka fantastiky. Prišla nabrať inšpiráciu a odvahu, keďže tento týždeň, v utorok 16. 10. 2012 mala besedu v onom kníhkupectve ona.


Začiatok bol ohlásený na 18. hodinu, dalo sa predpokladať, že príde veľa ľudí, tak som tam dorazil pre istotu skôr, aby som obsadil celý prvý radu, ako som dostal príkazom od Anety „Riddick“ Čižmárikovej. Tá prišla, ako sľúbila.

Keď ma Soyka zbadala, celkom sa potešila, že na jej besedu prišiel aj dáky chlap a nebudú tam iba samé dievčatá a ženy. Nakoniec tam bolo dosť mužov, prinajmenšom na mariáš.

Ako mi pred besedou povedala, má strašnú trému a je trochu sklamaná z ľudí, ktorí jej sľúbili, že prídu, ale nakoniec sa ospravedlnili. Ale tesne pred svojím vystúpením sa uvoľnila a na pódiu sa správala ako úplná profesionálka.

Beseda začala trochu menším faux pas, keď moderátor večera namiesto názvu Soykinho prvého románu Sklený vrch použil názov Sklenený vrch. Ale hneď sa opravil a venoval sa jej aktuálnemu románu Lokaj, ktorý bol vydaný tento rok a pokrstený pred troma týždňami na Istrocone/Par­cone/ComicsSa­lóne.

Lokaj je upírsky román, takže Soyka rozprávala hlavne o písaní románu, o tom, kde čerpala námet a fakty (dozvedeli sme sa, že upírmi sa zaoberajú aj v Slovenskej akadémii vied v Bratislave, kde jej vysvetlili význam slova upír a wampír).

Plynulo sa prešlo aj k jej predchádzajúcemu románu Sklený vrch, ktorý sa odohráva v minulosti, v krajine, ktorá pripomína Slovensko.

Keďže Soyka je nielen spisovateľkou, ale i spolumajiteľkou vydavateľstva Hydra, ktorého druhá spolumajiteľka Lenona Štiblaríková je tiež spisovateľkou, bola spomenutá aj Lenonina kniha Šťastlivec, a tá tiež vyšla tento rok. Román Šťastlivec sa stal víťazom literárnej súťaže O poklad moravského sklepa.

Ale späť k Soyke a besede. Romány sa prebrali, nastal čas na otázky a plány do budúcnosti.

Katka má rozpísaný ďalší román, ktorý bude tentoraz o vlkodlakoch a psodlakoch, vydavateľstvo Hydra sa chystá preložiť svoje romány do češtiny a uviesť ich na český trh, v pláne sú poviedky a aby nezostalo iba pri propagácii ich kníh, chcú vydávať aj knihy iných slovenských spisovateľov fantastiky.

Takže nádejní spisovatelia, máte šancu získať si svojho vydavateľa, len musíte splniť zopár podmienok. Jednou zo základných podmienok je, že vaše dielo sa musí páčiť obom vydavateľkám. Takže hor sa kupovať kvety a pochutiny!

V príjemnom rozhovore a spomínaní na Soykine literárne začiatky čas rýchlo ubiehal. Nastalo posledných desať minút, ktoré boli venované otázkam a odpovediam. Hlavné otázky boli: „Čo na to vaša rodina a známi, keď ste začali písať?“ a „Neplánujete spolu s Lenonou spoločný román?“ Tá druhá otázka Soyku veľmi zaujala a vážne nad ňou začala uvažovať.

Pomaly sa beseda končila, Soyku čakala ešte milá povinnosť – podpísať sa do svojich kníh, ktoré si návštevníci buď priniesli, alebo priamo kúpili. Nasledovalo poďakovanie všetkým, ktorí sa zúčastnili a úspešná besedujúca odchádzala s úsmevom na tvári a s kvetinou v ruke domov.


Autorka fotografií: Jana Šlinská, Martinus.sk


18. októbra 2012
Serjoža Serjožovič