Ako sme to s Geraltom vyhrali

Manekýn Timotej prezentuje výhru

Tak sa to predsa stalo. V našej domácnosti sa objavil balíček. Nebola to stuhou previazaná škatuľka, to nie. Nič také sladkasté. Drsná, málinko dokrkvaná obálka prelepená lepiacou páskou. Adresa stroho písaná rukou.

V takej obálke sa môže skrývať všeličo. Trebárs aj masívny kovový medailón v tvare vlčej hlavy zabalený v kuse poctivej bavlny vo farbách noci a slonoviny. Samozrejme, tiež s krvavočerveným obrázkom vycerenej dravčej papule.

Medailónik je to pekný, prekvapujúco veľký a ťažký. Pre siláka by snáď poslúžil i ako prívesok na kľúče, pre slabšie postavy ako miničinka. V prípade núdze majiteľovi poslúži ako boxer, respektíve pre charaktery bojujúce na diaľku i ako munícia do praku.

To krvavo-slonovinovo-čierne je tričko. Z Bangladéša. To je fakt zaujímavé, kam sa až zaklínačský motív dostal. Pán Sapkowski môže byť na seba hrdý.

Ja v podstate tiež. Veď stačilo si pred pár mesiacmi kúpiť časopis, všimnúť súťaž na strane tridsaťšesť, prekonať lenivosť, poslať mailík, rypnúť si koncom zimy na portáli, či sa niečo nevie o cenách a ľaľa ho! Balíček.

Ďakujem. Potešilo veľmi. Veď to je hotový poklad. Keď udrie kríza a hodím také niečo na eBay, Sheldon a Leonard zaiste nezaváhajú a vydražia vzácnosť za mnohocifernú sumičku.


24. marca 2009
Viridis