Nové – fotografie.
Redakcia časopisu Fantázia a spriatelení fanúšikovia SF vyrazili opäť po roku dobyť útokom Hornonitriansku hvezdáreň v Partizánskom s víziou spoznať blízky neutajený vesmír a nové témy fantastickej literatúry. Starcon 2005 sa tentoraz niesol v znamení planéty Saturn, ale mnohí z nás už trpeli „absťákom“ po astronomických informáciách, takže sme s radosťou do seba „nasávali“ všetky novinky, ktoré zástupcovia hvezdárne na čele s Vladimírom Mešterom za uplynulé obdobie „naškrečkovali“.
Môj amatérsky pohľad na svet si v žiadnom prípade nenárokuje prívlastok „dokonalý“, tak by som len rada zhrnula zopár postrehov, ktoré ma zaujali. Ako už tradične na StarCon je vonku „kosa jak zo železiarstva“, takže sa všetci s nadšením uchýlia do vyhriatej kinosály. Za povšimnutie stojí skvelá zbierka astronomických filmov, z ktorých je vždy k dispozícii výber animácií o planétach Slnečnej sústavy, v tomto ročníku ma zaujal dokument od Slnka k Marsu. Astronomické filmy prestali byť suchou ukážkou v štýle „tu vidíme toto a tam zas niečo iné“, ale začali sa podobať na multimediálne programy, aké som už mala tú česť vidieť v nemeckých múzeách. Trojdimenzionálne animácie sa už dokážu vrstviť, deliť a fantastické sú najmä rôzne varianty vývoja hviezd, planét a vesmíru, ak by sa rôzne okolnosti, ktoré ich ovplyvňujú, zmenili. Skrátka, milujem úplne všetky fikcie.
Vo fantastickej sekcii sa s veľkým a nečakaným humorným potenciálom
predviedol známy kritik a esejista Miloš Ferko, ktorý sa venoval motívu
spomienky v slovenskej fantastike obdobia realizmu – predovšetkým Antona
Hykischa. Objavil pre mnohých skrytú erotiku výrobnej haly na lokomotívy,
kde mašinky snívajú o rozťahovaní koľajníc – bravo! Vo večernej
sekcii sme sa zahriali s videopásmami Alexandry Pavelkovej s názvom „Šaty
robia človeka a nahota hrdinu“ a „Fajn papa“. Spätne sa teším, že
Saša je dievčatko, a že na plátne sa objavilo pomerne viac nežných
bicepsov, štruktúrovaných hrudníkov alebo guľatých pánskych zadočkov a
bujaré prsníky boli v nevinnej menšine. Ach, božský nahý Keanu Reeves
v Matrixe.
V očakávaní najhoršieho sme si pred brutálnym „žranicovým“
videopásmom hromadne dali pizzu, takže predstavivosť mohla pokračovať aj
s vhodným materiálom na napodobňovanie. Osobne mi pri scéne z Votrelca
chýbala parodovaná verzia s pesničkou „Hélou máj bejby, héélóou máj
bejby“ a tiež klasické „amarouny“ z Návštevníkov, ale správnou
odpoveďou na všetky otázky bola zase na oplátku povzbudivá odpoveď Sex
v meste, čo príjemne vyrovnávalo moju hormonálnu hladinu. Prisahám, že
kinosála nie je „rozcupáčikovaná“ na malé nežné medvedie kúsočky
s okrúhlymi dierkami adekvátnych rozmerov, a nikto sa mi ani nepochválil,
že si uhnal unikátnu výstuž trieskami s obsahom erekciu povzbudzujúcich
extraktov. Sex v meste.
Nedá mi vynechať hlbokú noc, pekne sme sa zmulatovali, zmulatovali,
zmulatovali, zmulatovali, potom bol čas podpáliť unimobunky plné vytrvalého
mínuspäťstupňového srieňu, a tak sa len občas éterom niesli ďalšie
erotické výkriky na tému teplo vyzerá inak.
O vrchol podujatia, ktorý sa konal v nedeľu, prišli všetci snehuliaci
utekajúci do teplých krajín. Zastavili sme sa totiž konečne na Blasterove
pozvanie v ich rodinnom podniku Šerif v Továrnikoch, a strávili tam dlhý
šťastný čas s otvorenými ústami do tvaru WÁÁÚÚÚ. Poviem iba
detaily – skvelé jedlo, guľové rekvizity, sexuálne veľa miesta,
masívnučké drevené trámy, jemnulinké kožené zariadenie, kto ho má rád,
tak sa „urochní“. Nedá mi, len sa ospravedlniť, že sme sa tam za tie
roky nikdy nešli pozrieť, pretože keď som si už myslela, že ma po
prehýrenom večeri nič nevzruší, tak som sa na seba s prekvapením päť
minút dívala…
Stááryyy, stáááryy najt.
Zopár fotografií nájdete tuto.