Vo svojom prvom stredníku vám poradím, čo stačí na to, aby si vás predseda Slovenského syndikátu autorov fantastiky všimol v úvode zborníka z Ceny Gustáva Reussa Krutohlav
Človeka poteší, keď sa o ňom píše. Navyše v úvode ku Krutohlavovi,
„prvej a doteraz jedinej publikácii, ktorá pravidelne uverejňuje
teoretické a kritické state o slovenskej aj zahraničnej fantastike“ (do
úvodzoviek budem písať iba citáty zo zborníka). V tej chvíli je vlastne
úplne jedno, že ma predseda SSAF Ondrej Herec vypichol ako autora, ktorý
písať nevie, no stále im posiela poviedky: „Ukázalo sa, že recesia
opretá o zrnko talentu môže byť vydarenejšia ako namáhovo vypotený plod
úsilia robiť sa zaujímavým. (Opäť, tuším už po tretí raz, poctil CGR
svojou účasťou notoricky neúspešný Martin Králik. V bodovom hodnotení
jeho príspevku už tradične zažiarili nuly od viacerých porotcov). Možno by
sme sa mali vrátiť k nápadu z tretieho ročníka CGR a predsa len udeliť
Cenu zhnitej paradajky – bývalý šéfredaktor časopisu Fantázia je
horúci kandidát“.
Musím povedať, že svojou pozornosťou ma „veľmajster slovenskej
fantastiky“ (áno, takýmto titulom sa necháva O. H. v zborníku
urážať – podľa mňa je priamo kráľ našej fantastiky, kým ja som iba
králik) nesmierne potešil. Som neskonale šťastný, že sa moje meno konečne
dostalo na iné miesto Krutohlava ako sú štatistické údaje, ktoré robí
Juraj Toman, aby zborník mohol byť aj „prvý a doteraz jediný zdroj
štatistických údajov o slovenskej fantastike“. Touto poctou moje ambície
ešte stúpli a tak som sa rozhodol, že do CGR budem poviedky posielať, aj
keby to mala byť len desaťriadková blbosť, až kým mi porotcovia
špeciálnu cenu neudelia. Navrhujem nechať zeleninu tak a nazvať cenu priamo
mojím menom, pretože nič horšie ako dostať Cenu Martina Králika sa autorom
nemôže ani snívať. Verím, že pán veľmajster má širokú slovnú
zásobu, však keď je človek po troch účastiach „notoricky
neúspešný“, čo bude po piatej, šiestej súťaži? Strašne sa však
bojím, že táto veľmajstrova iniciatíva môže byť aj kontraproduktívna,
pretože sa môžu objaviť aj autori, ktorým by sa nová cena nemusela
páčiť – mohli by sa zľaknúť a neposlať poviedku. SSAF sa tomu však
snaží zabrániť neudelením prvej ceny v CGR, aby autori nemali problémy
s tým, ako výhru použiť, zdaňovať a podobne. Verím, že „prvý
slovenský odborník, ktorý sa dokázal vyrovnať s teóriou modernej svetovej
fantastiky na európskej úrovni“ svojimi poznámkami, ktoré by som ani
v najhoršom delíriu nenazval osobnými útokmi, nikoho neodradí a dosiahne,
že po prechodnom znížení poviedok z okolo stovky na asi štyridsať sa CGR
a jej „vysoká literárna prestíž“ dostanú do svojich starých koľají.
Prídu ďalší autori, ktorým nebude vadiť, že na ich konte „už tradične
zažiarili nuly“ napriek tomu, že jedna z piatich poviedok, ktoré kedy do
súťaže poslali, skončí asi v tretine rebríčka, päť miest za
uverejnenými.
Prajem pánovi veľmajstrovi veľa úspechov pri odhaľovaní ďalších
notoricky neúspešných autorov a dosť miesta v zborníku na ich úplný
zoznam, aby nikomu ani na rozum neprišlo, že vypichnutie jedného z nich
zaváňa osobným nepriateľstvom. Prajem mu aj prehliadnutie jeho omylu vo
vedení redakcie Fantázie, ktorá by mohla považovať za ohováranie spájanie
môjho mena s funkciou šéfredaktora Fantázie (bol som tam iba predsedom
redakčnej rady, šéfredaktorom som bol len v prvom čísle Kométy). Prajem
veľa dobrotivých slín.
Ja osobne sa budem snažiť zlepšiť aspoň na úroveň autorov, ktorí
„bezducho napodobňujú druhoradé preklady treťoradého zahraničného
braku“ (napriek tomu, že som túto frázu už aspoň päťkrát čítal a iba
v tomto zborníku je dvakrát, stále nikto nenapísal, ktoré romány či
autorov tým myslí). Verím, že mi v tom veľmajster podobnými pripomienkami
pomôže – sú pre mňa dôležitejšie, ako naše víťazstvo v hokeji,
ktoré mi tesne pred čítaním tohto nezabudnuteľného úvodu spravilo takmer
rovnakú radosť. Za tento nedostatok sebaovládania sa úprimne hanbím. Už sa
to nikdy nebude opakovať, veľmajstrove slová budú pre mňa navždy
posvätné.   Juraj MadMaxon