Vo svojom prvom stredníku vám poradím, čo stačí na to, aby si vás predseda Slovenského syndikátu autorov fantastiky všimol v úvode zborníka z Ceny Gustáva Reussa Krutohlav
Človeka poteší, keď sa o ňom píše. Navyše v úvode ku Krutohlavovi, „prvej a doteraz jedinej publikácii, ktorá pravidelne uverejňuje teoretické a kritické state o slovenskej aj zahraničnej fantastike“ (do úvodzoviek budem písať iba citáty zo zborníka). V tej chvíli je vlastne úplne jedno, že ma predseda SSAF Ondrej Herec vypichol ako autora, ktorý písať nevie, no stále im posiela poviedky: „Ukázalo sa, že recesia opretá o zrnko talentu môže byť vydarenejšia ako namáhovo vypotený plod úsilia robiť sa zaujímavým. (Opäť, tuším už po tretí raz, poctil CGR svojou účasťou notoricky neúspešný Martin Králik. V bodovom hodnotení jeho príspevku už tradične zažiarili nuly od viacerých porotcov). Možno by sme sa mali vrátiť k nápadu z tretieho ročníka CGR a predsa len udeliť Cenu zhnitej paradajky – bývalý šéfredaktor časopisu Fantázia je horúci kandidát“. Musím povedať, že svojou pozornosťou ma „veľmajster slovenskej fantastiky“ (áno, takýmto titulom sa necháva O. H. v zborníku urážať – podľa mňa je priamo kráľ našej fantastiky, kým ja som iba králik) nesmierne potešil. Som neskonale šťastný, že sa moje meno konečne dostalo na iné miesto Krutohlava ako sú štatistické údaje, ktoré robí Juraj Toman, aby zborník mohol byť aj „prvý a doteraz jediný zdroj štatistických údajov o slovenskej fantastike“. Touto poctou moje ambície ešte stúpli a tak som sa rozhodol, že do CGR budem poviedky posielať, aj keby to mala byť len desaťriadková blbosť, až kým mi porotcovia špeciálnu cenu neudelia. Navrhujem nechať zeleninu tak a nazvať cenu priamo mojím menom, pretože nič horšie ako dostať Cenu Martina Králika sa autorom nemôže ani snívať. Verím, že pán veľmajster má širokú slovnú zásobu, však keď je človek po troch účastiach „notoricky neúspešný“, čo bude po piatej, šiestej súťaži? Strašne sa však bojím, že táto veľmajstrova iniciatíva môže byť aj kontraproduktívna, pretože sa môžu objaviť aj autori, ktorým by sa nová cena nemusela páčiť – mohli by sa zľaknúť a neposlať poviedku. SSAF sa tomu však snaží zabrániť neudelením prvej ceny v CGR, aby autori nemali problémy s tým, ako výhru použiť, zdaňovať a podobne. Verím, že „prvý slovenský odborník, ktorý sa dokázal vyrovnať s teóriou modernej svetovej fantastiky na európskej úrovni“ svojimi poznámkami, ktoré by som ani v najhoršom delíriu nenazval osobnými útokmi, nikoho neodradí a dosiahne, že po prechodnom znížení poviedok z okolo stovky na asi štyridsať sa CGR a jej „vysoká literárna prestíž“ dostanú do svojich starých koľají. Prídu ďalší autori, ktorým nebude vadiť, že na ich konte „už tradične zažiarili nuly“ napriek tomu, že jedna z piatich poviedok, ktoré kedy do súťaže poslali, skončí asi v tretine rebríčka, päť miest za uverejnenými. Prajem pánovi veľmajstrovi veľa úspechov pri odhaľovaní ďalších notoricky neúspešných autorov a dosť miesta v zborníku na ich úplný zoznam, aby nikomu ani na rozum neprišlo, že vypichnutie jedného z nich zaváňa osobným nepriateľstvom. Prajem mu aj prehliadnutie jeho omylu vo vedení redakcie Fantázie, ktorá by mohla považovať za ohováranie spájanie môjho mena s funkciou šéfredaktora Fantázie (bol som tam iba predsedom redakčnej rady, šéfredaktorom som bol len v prvom čísle Kométy). Prajem veľa dobrotivých slín. Ja osobne sa budem snažiť zlepšiť aspoň na úroveň autorov, ktorí „bezducho napodobňujú druhoradé preklady treťoradého zahraničného braku“ (napriek tomu, že som túto frázu už aspoň päťkrát čítal a iba v tomto zborníku je dvakrát, stále nikto nenapísal, ktoré romány či autorov tým myslí). Verím, že mi v tom veľmajster podobnými pripomienkami pomôže – sú pre mňa dôležitejšie, ako naše víťazstvo v hokeji, ktoré mi tesne pred čítaním tohto nezabudnuteľného úvodu spravilo takmer rovnakú radosť. Za tento nedostatok sebaovládania sa úprimne hanbím. Už sa to nikdy nebude opakovať, veľmajstrove slová budú pre mňa navždy posvätné.   Juraj MadMaxon