Ako písať recenzie

Kritik - Ratatouille
Gregory Nemec: Kritik

Nasledujúci článok bude mať sklon k tvrdeniam vyznievajúcim nezvratne; je však nanajvýš žiaduce brať ho ako odporúčanie.

Človek by mal predovšetkým používať vlastnú hlavu. Bez určitej dávky vlôh či talentu vám nepomôžu žiadne príručky, školenia ani takéto články. Je mi úplne jedno, že to znie, ako znie, čiže demotivujúco, pretože chcem, aby bolo jasné, že ani tento článok vám nezaručí úspech. Ten si musíte zaslúžiť sami, vydolovať ho zo seba.

Ale poďme k veci.

Začnem stručnou definíciou: Recenzia je kritický rozbor umeleckého alebo odborného diela, ktorý obsahuje jeho odôvodnené hodnotenie. Patrí k publicistickým žánrom.

Posunul som vám jemne parafrázované označenie recenzie z wikipédie, pretože ho považujem za dostatočne stručný a výstižný odrazový mostík k ďalšiemu textu. Samozrejme, neobsahuje všetko, ale naznačuje mnoho. V ďalšom sa budem (preto, aby ste mohli sledovať myšlienkovú niť a kontrolovať ma) opierať predovšetkým oň. Za dôležité v tejto vete považujem tri výrazy: kritický, rozbor, odôvodnené hodnotenie. Rozoberiem ich v mnou zvolenom poradí.

1. Rozbor

Recenzia nie je noticka ani správa o obsahu knižky. Ani dlhší reklamný letáčik, rodná sestra preview či náhrada „referátov.sk“ pre lenivých. Obsah je v recenzii odrazovým mostíkom pre výklad, čiže interpretáciu. Recenzent je človek, ktorý je schopný knižku pochopiť, utvoriť si o nej vlastný názor a zrozumiteľne, jasne, adresne a prístupne ho zveriť papieru (či počítačovej virtuálnej realite). Nik preto nedokáže recenzovať všetky knižky, pretože žiadna knižka nie je určená všetkým čitateľom (k čiastočnej korekcii tohto tvrdenia sa dostanem v bode 3). V prípade nedostatočného vedomostného či skúsenostného pozadia môže dôjsť k nepochopeniu textu a následne k skreslenému (nie nesprávnemu, ale k tomu sa ešte dostaneme) výkladu. Rozmyslite si teda dobre, čo sa chystáte recenzovať. Recenzent nemusí o danom autorovi a diele vedieť všetko; recenzia napokon nie je akademická štúdia; potrebný je však aspoň základný prehľad a istá dávka vkusu, intuície, empatie (ešte sa k týmto pojmom vrátim).

2. Kritickosť

Neznamená len odhaľovanie chýb knižky. Osobne chápem zmienený atribút recenzie ako možnosť a spôsob vyjadrenia individuálneho názoru. Tým, že je recenzia kritická, je nevyhnutne (prinajmenšom čiastočne) subjektívna. Recenzent riskuje. Ide s kožou svojho názoru na trh, musí teda vopred počítať s pestrou paletou iných pohľadov na dielo; jeho text nie je „slovo božie“, ale jeden z príspevkov do diskusie, ktorú môže o recenzovanom diele rozpútať (a práve vyprovokovanie diskusie je jedným z najvýznamnejších cieľov recenzie).

Od bežného príspevku do diskusie na „diskusnom fóre“ recenziu odlišuje vedomé úsilie jej autora argumenty zdôvodniť nielen čisto subjektívne. Recenzia je totiž len jedným zo žánrov literárnej či umeleckej kritiky; táto vedecká disciplína je charakteristická súhrou objektívneho a subjektívneho v jemnej škále rozmanitých posunov.

Prečo je to tak? Nuž, za všetko môže predmet recenzie.

Obvykle recenzujeme film, beletristickú knižku či obraz, teda umelecké dielo, pri hodnotení ktorého okrem znalostných kritérií (vedomosti o autorovi, znalosť kontextu a doby vzniku diela, jeho súvislosti s inými dielami v oblasti žánra) uplatňujeme tiež už spomenutý vkus, empatiu a intuíciu. Je pritom dôležité uvedomiť si, že recenzent by mal svoj vkus kultivovať cieleným, sústredeným, nie nadmerne rýchlym vnímaním/ochut­návaním umeleckých diel.

Bez tejto dlhej postupnej cesty vaše osobné hľadisko upadne do nevkusnosti, vyslovíte hlúpy názor. Recenzent teda pracuje nielen na hromadení poznatkov, ale i pocitov, dojmov a skúseností.

3. Odôvodnené hodnotenie

Recenzent hodnotí text, ktorý má pred sebou, a autora ako jeho tvorcu; nie autora ako fyzickú osobu. Útoky osobného rázu voči spisovateľovi (režisérovi, resp. tvorcovi) sú nehodné skutočného recenzenta.

Recenzent hodnotí dielo a autora, podľa možnosti sa drží témy. Zdržiava sa prílišných odbočiek k hodnoteniu spoločenských súvislostí (recenzia nie je politický komentár ani filozofický traktát) či vnútorných pocitov; recenzent sa nepredvádza, pretože nepíše spoveď, báseň ani vyznanie. Avšak pozor – samotná recenzia musí obstáť v očiach čitateľov ako esteticky nosný útvar. Jednoducho povedané, umelecké dielo nielen hodnotí, sama i umeleckým dielom je.

Vráťme sa však k odôvodnenosti hodnotenia recenzie. Môžeme ho vnímať ešte v inej, už viackrát spomenutej rovine, súvisiacej s kvalifikovanosťou recenzenta. V zásade totiž pri hodnotení umeleckého diela platí absurdný výrok: Recenzent nemôže vysloviť nesprávny názor, môže sa však pomýliť.

Nesprávne názory nejestvujú. Existujú názory škodlivé, zhubné, neslušné, spoločensky neprípustné (obhajoba holocaustu, kanibalizmu či vrážd malých detí, áno, po vyvinutí istej dávky myšlienkového úsilia dokážete zdôvodniť každý názor) a zakazované. Nesprávny môže byť len údaj alebo fakt, názor je subjektívna kategória. Vnímaný zvonka však môže, pri pohľade očami iných, v dôsledku vašej nekompetentnosti, vyznieť ako prázdny, zbytočný, hlúpy, zavádzajúci.

Odôvodnenosť či neodôvodnenosť recenzentovho hodnotenia je ešte navyše potrebné vnímať v historických a sociologických súvislostiach.

a) Historické súvislosti

Ak niečo tvrdíte, overte si platnosť vášho výroku s ohľadom na dejinný kontext. Chrám Matky Božej nám dnes pripadá rozvláčny, patetický a popisný (no dobre, mne napríklad nie, ale k tomu sa ešte dostanem), čitateľom v dobe jeho vzniku sa však páčil. Je jednou z úloh recenzenta pochopiť to, prípadne skúsiť to pocítiť na koži vlastného vkusu. Dobrí recenzenti by mali byť schopní so svojím vkusom tak trocha cestovať v čase… alebo sa zdržať hodnotenia starých kníh.

b) Sociologické súvislosti

Konštatovanie „knižka je neznesiteľne hlúpa“ skúste korigovať názorom… napr. pracovníčky módneho salónu, žiaka strednej školy či robotníka v Slovnafte. Aj oni čítajú. Skúste to chvíľku za nich. Ich názor nemusíte prijať (a s ohľadom na váš vkus by ste ani nemali), je však potrebné o ňom vedieť, pochopiť ho a do určitej miery, v rámci objektivizácie vašej recenzie, tiež akceptovať. Skúste tiež určiť, do ktorej zo skupín patríte vy, aby ste si pri pohľade zvonka ozrejmili vlastné limity. Predovšetkým nikdy nezabúdajte, že recenzent nie je boh ani sudca, ale omylný a o zasvätenú a poučenú diskusiu sa usilujúci človek.

Na záver trocha recenzentskej základnej školy: gramatika, štylistika, grafická úprava textu. Je ako odev. Nedbanlivý výzor dokáže pokaziť značnú časť dojmu. Nuž, zlodej kričí: „Chyťte zlodeja!“ Ale vo vašom vlastnom záujme je neopakovať cudzie chyby, a učiť sa z vlastných.


Súčasťou recenzie sú aj faktické údaje o recenzovanom diele. Tieto údaje sa na portáli Fandom SK súhrnne uvádzajú na záver textu recenzie, hoci ste niektoré z nich v texte recenzie už možno spomenuli. Pre lepšiu predstavu uvádzame príklad:

Záver knižnej recenzie

Arzach

Autor: Moebius

Vydavateľ: Crew

Rok vydania: 2012

Počet strán: 56

Väzba: brožovaná

Jazyk: český

ISBN: 978–80–7449–106–1


Záver filmovej recenzie

Prometheus

Žáner: horor, sci-fi

Réžia: Ridley Scott

Výroba: USA, 2012

Minutáž: 124 min.

Hrajú: Naomi Rapaceová, Michael Fassbender, Guy Pearce, Charlize Theronová, Idris Elba, Sean Harris, Kate Dickieová, Logan Marshall-Green


13. februára 2009
Miloš Ferko a Fandom SK