 |
Niekto by si mohol povedať, že článok s takýmto názvom je nevyhnutne zbytočný. Zbaliť VIP je predsa skutočné umenie, spočívajúce v rafinovane odtienených úskokoch, kým nezbalenie VIP je omnoho ľahšie. Stačí sa im vyhnúť.
Lenže zdanie klame. Vyhýbanie sa VIP v súčasnom svete totiž nadobúda príchuť slalomu zo strmého svahu. Čo VIP, to tyčka. Ani netušíte, kde sa ich toľko vzalo. Pretože dnes platí: Čo človek, to osud, čo osud, to VIP. Srdcervúci, samozrejme. A potom si ty, obyčajný čitateľu, lám hlavu nad tým, ako vybŕdnuť z kaše, ako sa nestať mediálne známym či celebritou.
Ešteže je tu môj článok a ja, so záujmom o menšinovú skupinu, ktorá potrebuje ochranu.
Ale poďme k veci. Základné pravidlá stratégie nebalenia VIP sú:
- Pokojne buď nápadný. VIP aj tak nemôžeš uniknúť. Matematika nepustí. Je ich omnoho viac než teba. Nemá zmysel skrývať sa. Vydaj sa svetu napospas v celej svojej nahej všednosti. Hrdo vztýč hlavu, kráčaj vpred s piesňou Karla Duchoňa na perách.
- Zaujmi vyváženú stredovú pozíciu medzi odpudzovaním a príťažlivosťou. Snaž sa vyvarovať oboch extrémov, pretože patria VIP-om a VIP-kám. Ty sa drž sa pri zemi, teda presnejšie pri vrchole útesu medzi dvoma spomenutými priepasťami. Len tak si dokážeš zachovať odstup. V opačnom prípade sa ti môže ľahko prihodiť, že svojou odpudivosťou získaš popularitu, ktorá by ťa mohla vohnať do náručia VIP. Tieto tvory sa totiž v časovo nepredvídateľných intervaloch riadia heslom „čím horšie tým lepšie“ a s nadšením vzdychajú a vzlykajú nad každým indivíduom v dotrhaných texaskách. Musíš byť teda vyvážene, výrazne, sebaisto všedný.
- Aby si dosiahol tento stav, musíš zistiť, čo nezaujíma VIP. Najistejším spôsobom je cielene nečítať dennú tlač, prísne sa vystríhať bulváru a aktuálnych správ. Venuj svoju pozornosť starým piesňam, filmom, knižkám, histórii a fantastike. VIP sú totiž bytosti, ktoré nežijú v budúcnosti ani minulosti. Presnejšie, VIP žiadnu minulosť ani budúcnosť nemajú. Sú zhusteným výronom energie a úspechu v danom okamihu. Skratka VIP totiž v rýdzej slovenčine znamená Veľmi Intenzívna Prítomnosť, čiže existencia na vlne bleskovej popularity. v porovnaní s ktorou sa podenky (ephemeroptery) dožívajú matuzalemského veku. Život VIP-ov a VIP-iek je striktne viptuálny. Odvíja sa vo viptualite, čiže vo virtualite vypálenej žiarou okamžitého úspechu (jedným zo základných znakov viptuaility oproti virtualite a realite je voľná zameniteľnosť y a i, preto je viptualita vzorom všetkých školákov a VIP-ovia sú nebezpečnými konkurentmi popularity popkultúrnych hrdinov; predajnosť životopisných knižiek VIP poľahky zatieni Artemisa Fowla či iných fikciou zrodených). Prebieha v cykloch zhruba tri nanosekundy trvajúceho vzbĺknutia (a- fáza), počas ktorého VIP vylúči energiu rovnú sile dvestotisíckrát ničivejšej než je výbuch priemernej jadrovej zbrane stredného doletu, následného zhasnutia (b-fáza) a opätovného vzbĺknutia. Každým zhasnutím VIP prichádza o pamäť (nie však o osobnosť ani identitu, takého veci nikdy nevlastnil) a vzniká odznova, avšak keďže si nič nepamätá, je presvedčený o tom, že existuje večne. Neprestajné zabúdanie zabezpečuje VIP nielen kontinuitu života, ale podmieňuje i existenciu univerza ako celku. Vo chvíli, keď by si čo len jeden VIP spomenul, či nebodaj nahmatal kúsok svojej identity, by sa veľmi intenzívna prítomnosť rozliala do minulosti a prítomnosti v dlhom, všetkozničujúcom výbuchu. Nebezpečenstvo možného spomenutia si či pokusov o hľadanie vlastnej identity prudko vzrastá počas dlhšie trvajúceho styku VIP s nevip, čiže s tebou, indivíduom s pamäťou, perspektívou v budúcnosti a zložito štruktúrovanou osobnosťou. Už ti je hádam jasné, že na tvojich úplne všedných pleciach spočíva osudové bremä zodpovednosti za svet.
Vyhýbaj sa VIP, inak sme všetci skončili. A možno sme už aj, len si to nepamätáme. Zľutuj sa, nedopusť ničivosť spomienok!
Ty to určite dokážeš!
(venované poslednému nevipčitateľovi)
Veľmi Intenzívne Píšuci Miloš Ferko