 |
 |
 |
Karola Csina poznáme z niekoľkých televíznych seriálov (Četnické humoresky, Černí baroni), muzikálu Pomáda či z filmu Návrat bocianov. Spýtali sme sa ho, ako prebiehalo natáčanie prvého slovenského žánrového kino filmu Immortalitas.
MK: Ako ste sa dostali k Immortalitas?
KC: Oslovila ma skupinka veľmi sympatických mladých študentov – filmárov, presný dôvod si už nepamätám. Ale čo ma zaujalo, bolo ich úžasné nadšenie, s akým mi svoj projekt opísali.
MK: Aké boli vaše očakávania a aká bola realita natáčania?
KC: Tým, že išlo o študentský projekt, ktorý získal postupne ambície stať sa kinofilmom, bolo jasné, že mladí tvorcovia budú musieť prejsť mnohými úskaliami a urobiť smelo krok do neznáma v žánri slovenskej scifi. No ako som spomínal, ich nasadenie a pozitívna energia boli také evidentné, že natáčanie bolo pre nás vlastne zážitkom.
MK: Hrali ste vedľajšie postavy v niekoľkých väčších filmoch. Aké to je zrazu hrať hlavnú úlohu v „študentskom“ projekte žánru fantastiky?
KC: Pri bežnom natáčaní sa herec spolieha na inštrukcie a vedenie režiséra, potom sa snaží uchopiť svoju rolu sám a vdýchnuť jej život. Erik Bošnák ako mladý režisér a ja ako herec, ktorý je prevažne zvyknutý na jasný výklad situácie, sme to mali občas zložité. Natáčanie bolo totiž najmä o tom, že bolo treba hrať to, čo vlastne reálne nebolo.
MK: Súvisí to asi aj s tým, že v Immortalitas bude na slovenské pomery veľa trikov. V čom je pre herca rozdiel oproti netrikovým filmom?
KC: Pri natáčaní tohto filmu bolo treba odohrávať napr. nálety robotických bytostí, útoky príšer, sústavné zmeny ich fiktívneho pohybu, výbuchy, streľby a pod. Častokrát som sa pristihol, že sa vôbec nemám čoho zachytiť. Mal som k dispozícii len výklad režiséra, o čom zhruba každý obraz pojednáva, text bol navyše plný symbolizmu a o to to bolo ešte komplikovanejšie. Filmové triky by mali v konečnom dôsledku byť vlastne akousi skúškou správnosti hercovho konania. Keď to potom náhodou nefunguje, musela sa niekde stať chyba.
MK: Ako vnímate doterajšie ohlasy filmových fanúšikov, prípadne kritikov?
KC: Očakávam, že na Immortalitas sa znesie po premiére kopa rôznej kritiky, ale to je v poriadku. Treba sa na to celé totiž pozrieť v inom kontexte. Je to žáner, ktorý na Slovensku nemá tradíciu, ešte nikto sa ho nepokúsil spracovať týmto spôsobom, je to študentská prvotina poslucháčov 1. ročníka filmovej fakulty a to, že dokázali obyčajné filmové cvičenie posunúť až k hraniciam filmu, ktorý sa premieta v kine, je obdivuhodný, až heroický výkon.
MK: Ako vidíte budúcnosť slovenského filmového herectva? Momentálne stojí prevažne na rodinných seriáloch… Zmení sa podľa vás po premiére Immortalitas niečo?
KC: Áno, slovenské filmové herectvo dnes stojí na rodinných seriáloch,
no pre slovenského, aj tak ťažko skúšaného herca je to práca a to je
podstatné. No každopádne by som slovenskej kinematografii v blízkej
budúcnosti doprial viac individuálnych a nezávislých filmových projektov
s dobrými scenármi a možnosťami stvárniť krásne filmové roly.
Premiérou Immortalitas sa zmení predovšetkým to, že s ňou vzniká
ďalší perfektný tím mladých talentovaných filmárov, ktorý drží pevne
pokope a už dnes pracuje minimálne na dvoch ďalších projektoch.
MK: Ako vás nakrúcanie Immortalitas ovplyvnilo? Išli by ste do podobného projektu opäť?
KC: Ako filmový divák som žáner science fiction vždy tak trochu obchádzal. Dnes som túto tému prestal ignorovať možno aj preto, že v tejto turbulentnej dobe sa aj tá najbizarnejšia vec sa môže stať veľmi rýchlo skutočnosťou.
MK: Čo robíte, keď nehráte vo filmoch?
KC: Venujem sa svojej bežnej hereckej práci, najmä divadlu, ale aj iným javiskovým formám. Mojím profesionálnym koníčkom je spev, spievam s rôznymi hudobnými telesami prevažne swing a jazz. Vo voľnom čase aktívne športujem, chodím do fitka, trochu boxujem a hrám konské pólo.
MK: Kde vás uvidíme najbližšie?
KC: Čo sa týka kamery, ostaňme v odpovedi teda pri nej, napr. v mesiaci júl budem spolupracovať na krásnom projekte s pracovným názvom Stroskotanie na ostrove. Ide o dokumentárny film spojený s expedíciou na stratených filipínskych ostrovoch v Juhočínskom mori.
Ďakujem za rozhovor.
Martin Kochlica