Dobrý dialóg nie je nikdy zlý, a keď na otázky odpovedá Lady Fantasy Alexandra Pavelková, je to rozhovor o to zaujímavejší. Zvedavý bol za Literárnu revue pán Jaroslav Vlnka… Prečítajte si o dôvodoch, ktoré viedli A. P. k písaniu, kto je jej literárnym vzorom, prečo neuznáva pojem „ženská fantastika“ a… vôbec.
1. – Knižne ste debutovali v zrelom spisovateľskom veku, prakticky ako hotová autorka, zbierkou poviedok SF 001. Aké cesty vás priviedli k tvorbe fantastickej literatúry? Ako si spomínate na atmosféru svojich publikačných začiatkov?
Mala som dvanásť rokov, keď zabili Winnetoua. Bol to pre mňa ťažký otras, zomrel človek, ktorý mi bol blízky, priateľ a učiteľ. Nevedela som sa s tým zmieriť. Potom som však pochopila, že za smrť náčelníka Apačov nie je zodpovedný vrah Santer, ale muž menom Karl May. Keď môže on, môžem aj ja, povedala som si, a napísala som štvrtý diel. Strojom času som sa dostala do čias Winnetoua a Old Shatterhanda, zachránila som červeného gentlemana pred smrťou a s využitím najmodernejšej i ešte neexistujúcej techniky som ponaprávala kopu ďalších neprávostí.
Tieto detské úlety časom prerástli do poviedok, ktoré sa zaraďujú do žánru science-fiction. Skúsila som ich poslať do niekoľkých súťaží. Mala som šťastie, že hneď prvej poviedke sa podarilo umiestniť, neúspech by ma bol možno odradil. Svoje skoršie práce som publikovala hlavne v zborníkoch Krutohlav a v časopisoch. Z tých najlepších neskôr vznikla spomínaná zbierka SF 001.
2. – Známy je najmä vplyv českej fantastickej literatúry a do češtiny prekladaných svetových autorov science-fiction na domácu literárnu scénu. Určite máte medzi nimi svoje obľúbené tituly. Mohli by ste nám niektoré z nich odporučiť?
V časoch, keď som sa začínala zaujímať o fantastickú literatúru, ma najviac zaujali knihy J. M. Trosku, voľne nadväzujúce na dielo Julesa Vernea. Troska, aj keď dnes pôsobí trochu naivne, mal veľa závideniahodných nápadov a bol skvelým rozprávačom. Vedúcou postavou fantastiky na Slovensku bol nesporne Jozef Žarnay. Keď vyšlo jeho Tajomstvo Dračej steny a Prekliata planéta, bola som práve v tej vekovej skupine, ktorú mali tieto knihy osloviť. A že oslovili! V našej rodine sa Žarnayovky stali kultovou literatúrou a jednotlivé pasáže a dialógy dokážeme citovať dodnes.
Nemôžem však opomenúť vplyv sovietskych autorov – veď to bola vtedy prakticky jediná dostupná zahraničná literatúra. Nedosiahnuteľní bratia Strugackí, budovateľský Jefremov, rovnako ako protitotalitný humor Kirilla Bulyčova, maskujúci sa za literatúru pre deti, budú navždy patriť ku klasikom v mojej knižnici.
Dnes je, samozrejme, možnosť výberu fantastickej literatúry oveľa väčšia. Český i slovenský trh zaplavili preklady svetových autorov, avšak čitateľské nadšenie prameniace z toľkej hojnosti rýchlo ochladlo po prehodnotení kvality spomenutých diel. Na koho nenechám dopustiť, je ale Orson Scott Card, mimoriadne plodný autor, ktorý sa ako jeden z mála dokáže suverénne pohybovať ako vo svete technickej science-fiction, tak aj v krajinách fantasy. Takto by som chcela písať, až budem veľká. Mám rada Fredericka Pohla s jeho priamym nazeraním na svet a drsným, ľudským humorom. Oddýchnem si pri Pratchettovi a jeho Bábi Zlopočasnej, a pri čítaní Sapkowského blednem od závisti. Samozrejme, do tých štyroch knižníc, ktoré mám doma, sa toho zmestí oveľa viac…
3. – Množstvo literárnych teoretikov ešte vždy chápe žánre vedeckej fantastiky ako okrajovú marginálnu záležitosť literatúry. Vraj siaha po nej úzka skupina čitateľov. Ide však o vyhranenú názorovú skupinu, životaschopný a súdržný „konvent“. Aká je podľa vás pozícia fantastickej literatúry na Slovensku a aké ma vyhliadky do budúcnosti ?
Logika, bohužiaľ, nie je najsilnejšou vlastnosťou tých literárnych kritikov, ktorí sa o fantastike vyjadrujú ako o okrajovom žánri literatúry. Keď sa niektorého z nich opýtate, ktoré literárne diela sa považujú v histórii ľudstva za najhodnotnejšie, bez mihnutia oka vám vymenujú Odyseu, Iliadu, Rámajánu alebo Beowulfa. A pritom sú to diela plné čarodejníc, netvorov, mýtických bytostí a lietajúcich lodí. Prečo ich autorom pripisujeme vieru v to, čo napísali? Neboli pre Homéra, alebo komukoľvek sa už daný epos pripisuje, Odyseove cesty iba nádherným únikom z každodennej reality života, či príťažlivým prostriedkom na vykreslenie historických udalostí?
Nemyslím si, že po fantastike siaha iba úzka skupina čitateľov. Prvou knihou, ktorú dieťa začne čítať, je rozprávková kniha. Prvok fantastična sa vkráda do mnohých diel hlavného prúdu, či si už zoberieme Marquéza alebo Lenča. Dokonca aj pokiaľ sa čitateľ cieľavedome vyhýba akémukoľvek styku s literatúrou science-fiction alebo fantasy, fantastika ho určite dostihne vo filmovom spracovaní – veď sotva kto môže povedať, že nikdy nevidel Nekonečný príbeh, Tisícročnú včelu, alebo Baróna Prášila. Vo svete patrí fantastická literatúra a fantastické filmy ku komerčne najúspešnejším. Rovnako ako v hlavnom prúde, aj tu sa dá kvalita od nekvality oddeliť vysoko subjektívne, a pochybujem, že sa ktorýkoľvek človek, ktorý si rád prečíta podobnú knihu alebo pozrie film, cíti ako milovník braku.
Pokiaľ sa teda čitateľ nenechá mystifikovať tými, ktorí odsúvajú fantastiku niekde na okraj literatúry, určite si vyberie niečo, čo mu je blízke – či už pôjde o príbehy vesmírnych kapitánov, čarodejníkov, drakov, alebo nevysvetliteľných udalostí. Verím tomu, že raz sa toho dožijeme aj na Slovensku.
4. – Zdá sa, že čo sa za roky hlbokej totality nepodarilo kompetentným funkcionárom, ktorí zasadali v rozličných schvaľovacích komisiách, sa dnes úspešne darí trhovej ekonomike.
Úspešne vytesňuje a nivočí všetko v čom nevidí okamžitý zisk. Myslite si, že je publikačný priestor pre fantastiku dostatočný? Má talentovaný autor science-fiction na Slovensku možnosť výraznejšie sa presadiť?
Myslím, že v súčasnosti na Slovensku má autor akejkoľvek pôvodnej knihy ťažkosti presadiť sa. Veľké vydavateľstvá padli alebo dožívajú. Nové, konkuriencieschopné vydavateľstvá stavili hlavne na osvedčenú prekladovú literatúru, encyklopédie alebo náučnú literatúru a venujú veľkú pozornosť marketingovej stránke, čo je v dnešnej záplave cudzokrajnej produkcie nevyhnutné. V skratke: nezáleží na tom, aký je autor dobrý a ako by boli jeho knihy čítané – pokiaľ nemá v niektorom vydavateľstve podporu v osobnej zainteresovanosti, alebo sponzora, musí mať úžasné šťastie. Ale ani vydanie knihy neznamená, že dielo prešlo cieľovou páskou. Na Slovensku sú veľké problémy s distribúciou kníh, medializáciou – teda s informovanosťou čitateľov. Na rozdiel od Českej republiky, nie sú tu špecializované vydavateľstvá zamerané na určitý druh literatúry, ktoré by mali vybudovaný vlastný trh odberateľov. Z toho vyplýva, že ak aj nejaká dobrá kniha s ohromnými ťažkosťami príde na svet, vôbec sa nemusí k čitateľovi dostať.
5. – Vaša prvá rozsiahlejšia kniha, román Piesok vo vetre, upútala pozornosť širšieho čitateľského publika, ako je okruh zasvätených. Aj zásluhou vydavateľskej politiky vydavateľstva Epos, ktoré sa cieľavedomejšie orientuje na vydávanie fantastiky. Ide o ženskú heroickú fantasy, v ktorej ste podľa názoru kritiky (O. Herec, M. Ferko) rozvinuli „svoj lyrický feminizmus“. Dívate sa s odstupom času na Piesok vo vetre podobne?
Nikdy som o žiadnom autorovi nepočula, žeby rozvinul svoj „epický maskulinizmus“. V živote by som neoznačila Piesok vo vetre za „ženskú heroickú fantasy“, rovnako, ako nik neoznačuje Conana alebo spomenutého Odysea za „mužskú heroickú fantasy“. To sú iba také slovné barličky kritikov a ich nutkanie všetko nové niekam zaradiť. Bez ohľadu na to, či píšem o ženách alebo o mužoch, píšem ako žena, lebo som žena. Keby som sa pokúšala robiť to ináč, niečo s týmto svetom by nemohlo byť v poriadku.
Mimochodom, aj keď si to mnohí neradi uvedomujú, v mojom veku je na svete vyše 50 % žien – potenciálnych čitateliek – a s pribúdajúcimi rokmi počet žien v porovnaní s mužskou populáciou rastie. Tým nechcem povedať, že píšem pre ženy. Tým chcem povedať, že takáto umelá špecifikácia kritiky je úplne zbytočná a naozajstných čitateľov nezaujíma.
Na Piesok vo vetre sa môžem s odstupom času pozrieť iba ako na knihu, ktorá má svoje klady, ale aj chyby, ktorých sa chcem v budúcnosti vyvarovať.
6. – Spolu so Š. Konkolom ste vytvorili azda nové kultové dielo Miešanci, prvú časť zamýšľanej trilógie. Ako vôbec vyzerá samotný proces tvorby v autorskom tandeme?
Práca s prvým dielom bola pomerne jednoduchá. Príbeh má dve dejové línie a každý z nás si zhruba písal tú svoju. Museli sme dávať pozor iba na to, aby sme sa vzájomne neprekrývali ani nevylučovali v čase a priestore.
Druhý diel je zložitejší. Keby som mohla zovšeobecniť, rozdelili sme si medzi sebou jednotlivé postavy, no prelínaniu, vzájomnému pôsobeniu a dopĺňaniu sa nedá vyhnúť. Nebolo to ľahké, ale keďže druhé pokračovanie práve dokončujeme, čitatelia budú môcť čoskoro sami posúdiť, ako sa nám podarilo prácu zosúladiť.
K tretiemu dielu sme sa, naopak, rozhodli pristúpiť každý zvlášť, pretože dej sa na konci druhej časti zasa rozvetví. Teda budú dve knihy, pričom každá z nich bude sledovať zavŕšenie príbehu inej hlavnej postavy.
7. – Miešanci je dielo plné brutálnych scén a násilia, ale aj vrúcnej lásky Orysa a Vebrasky odohrávajúce sa v krajinách Culpra, Knautia alebo Snéria. Obsahuje i veľa chúlostivých situácii. Nechajme však fajnšmekrov, nech sa sporia, kto z vás dvoch je ich autorom. Známy je výrok renomovaného spisovateľa D. Heviera, ktorý ostro a razantne odmietol výsledok vašej práce. Takéto výroky mávajú zväčša opačný efekt. Privábia viac čitateľov. Aké ste zaznamenali odozvy na toto kontroverzné dielo?
Presne také, aké sme očakávali. Vkus ľudí je neobyčajne variabilný a to, čo jeden vynáša do neba, druhý by najradšej zadupal do prachu. Je to v ľudskej povahe – niekomu nepripadá brutálna ani sadistická erotika, iný nájde hriech a násilie aj v telefónnom zozname. Pokladám však za úspech, keď sa ľudia o vašej knihe hádajú a každý si zápalisto obhajuje svoje stanovisko.
8. – Na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Prahe, nazvanom Svet knihy 2000, ste zaslúžene získali cenu Akadémie SF za román Piesok vo vetre. Aké sú ďalšie plány a zámery ocenenej Lady Fantasy? Pozoruhodne sú, napríklad, vaše šokujúce, no pôsobivé prednášky na conoch, vraj chystáte súbor fantasy poviedok?
Čo sa týka prednášok, je to už vec vkusu a tiež sa niekedy začudujem nad tým, čo ľudia považujú za atraktívne. Niektoré z nich vyšli v českom časopise RAMAX, samozrejme v skrátenej forme a bez filmových ukážok.
Čo sa týka pripravovaných kníh, v septembri by mali vyjsť spomínaní Miešanci II., a v českom preklade prvá časť série poviedok o liečiteľke Vimke. Ide o fantasy príbehy zo slovanského prostredia. Vimka je obdarená nadaním, ktoré jej prináša viac trápenia ako radosti, ale život jej najviac komplikuje prísaha, ktorú musela zložiť pri ukončení svojho výcviku – že bude pomáhať komukoľvek bez rozdielu. Tak medzi jej pacientmi nájdete bezcitného vladyku, upíra, kentaura, draka, i drakobijcu…
Samozrejme, mám rozrobené ešte ďalšie veci, ale tým treba dať ešte čas.
9. – Slávny americký autor fantastickej literatúry S. King nedávno zrealizoval svoj priekopnícky projekt prvej e-knihy. Súdiac podľa návštevy vašej webovej stránky na internete, neláka i vás tato myšlienka?
Nedá sa povedať, že projekt e-knihy by bol Kingov nápad. Takéto myšlienky vlastne vznikli zároveň so zrodom internetu. Dnes nájdete na sieti kopu domén, ktoré ponúkajú za príslušnú sumu stiahnutie si rôznych kníh, hlavne slovníkov, príručiek, ale aj beletrie, rovnako ako sa po internete predávajú filmy, obrázky, alebo aj hmotnejšie záležitosti, ako napríklad pizza alebo nafukovacie člny.
Samozrejme, úvahám o distribuovaní svojich kníh alebo poviedok takýmto spôsobom sa nebránim. Ale všetkých, ktorých nadchýna myšlienka šetrenia papierom a neobmedzené možnosti práce s textom upozorňujem, že e-kniha sa nedá čítať na väčšine z miest, na ktorých to 90 percent z nás najradšej robí.