 |
 |
 |
 |
 |
V dňoch 2. – 4. decembra som vlani už druhýkrát navštívil metropolu južnej Moravy Brno. Už v klasickom decembrovom termíne sa tam konal „normálny“ con – 37. ročník medzinárodného stretnutia autorov a fanúšikov fantastiky, Fénixcon/Parcon 2022. Ani miesto sa nezmenilo, hotel Vista návštevníkov vítal s otvorenou náručou.
Piatok 2. 12.
Do Brna som sa vybral v piatok na obed. Na jar mal medzinárodný rýchlik meškanie 70 minút, teraz sme docestovali s 35-minútovým oneskorením. Po menšej prechádzke mestom sme na hotel prišli okolo hodiny šiestej večer. Po rýchlej registrácii a „nafasovaní“ conového trička sme sa ubytovali a neskôr zišli dole do hotelovej reštaurácie, ktorá bola z troch štvrtín zaplnená. Zvítal som sa s kamarátmi, niektorých som nevidel pár rokov, a pobral sa na slávnostné otvorenie conu. Stihol som ho, nie ako po minulé ročníky, keď bol hlad silnejší ako úvodné slová.
Ako prvý privítal návštevníkov jeden z organizátorov Roman „Doktor“ Hruška. Aj tento rok súbežne s Fénixconom prebiehal Parcon. Krátky príhovor mal aj Pavel Mikuláštík, ktorý je hlavným editorom súťaže Cena Karla Čapka.
V tomto roku si pripomíname 200. výročie narodenia sliezskeho prírodovedca a biológia Johanna Mendela, zakladateľa genetiky. Tohtoročným rámcom Fénixconu teda nemohlo byť nič iné ako génová terapia. Program bol zložený z prednášok s rôznymi témami, niektoré mali zameranie na gény. O klonovaní, ale i o tom, čo pan Mendel vedieť nemohol, začal svoju prednášku Jan Šimůnek. Určite poznáte film Blade Runner z roku 1982, v hlavnej úlohe s Harrisonnom Fordom. Predlohou k tomuto filmu bola kniha od Philipa K. Dicka. Vedeli ste však, že existuje sedem verzií tohto filmu? Marek Tvrdý predstavil komplikovanú históriu vzniku filmu, jeho prvotný neúspech a vznik ďalšieho filmu, kníh, videohier, komiksov a animovaného filmu.
Chcel som si dať neskorú večeru v blízkej reštaurácii Stronghold, kam som zvykol chodievať po minulé roky, ale bola beznádejne obsadená. Tak som sa spolu s priateľmi vybral na menšiu prechádzku k pivovaru Moravia. Tam nám šťastie neprialo, nakoniec sme sa usadili v reštaurácii U Nemců. Po dobrej večeri sme sa vrátili naspäť na hotel, kde sa o chvíľu mala začať porada československého fandomu. Na nej sa rozhodlo, že aj budúci rok sa Parcon uskutoční spolu s Fénixconom. Záver sobotňajšieho večera patril hudobnej afterpárty.
Sobota 3. 12.
Sobotné dopoludnie otvoril svojou prednáškou Co nám dalo baroko? známy český spisovateľ Leonard Medek. Po ňom si vzala slovo Františka Vrbenská a predstavila mytologické zvieratá s dlhými ušami, králikov a zajacov, vo svojej prednáške s názvom Ušáci magičtí, mystičtí, mazaní. Ja som strávil sobotné dopoludnie, obed a časť popoludnia na vianočných trhoch v meste, spolu s kamarátmi. Veď sme na nich neboli skoro dva roky. Na obed sme sa zastavili v reštaurácii Pegas, ktorá má aj vlastný minipivovar, a výborne tam varia. Prešli sme Zelný trh, kde ste si mohli kúpiť remeselné výrobky, a Námestí Svobody, kde sa vo veľkej miere podávalo občerstvenie. Na hotel som sa vrátil okolo tretej.
Položím vám jednu otázku: „Koľko žien sa doteraz dostalo do vesmíru?“ Neviete? Ani ja som to nevedel, ale Milan Halousek, predseda vzdelávacieho spolku KOSMOS-NEWS, nám o nich porozprával. Dodnes ich absolvovalo cestu k hviezdam 69 z deviatich štátov sveta. Onedlho uplynie 60 rokov, ako sa do vesmíru dostala prvá z nich – sovietska kozmonautka Valentína Tereškovová. Majú ženy tie isté predpoklady pre prácu v kozme ako muži? Aké budú pozície žien a ich úlohy pri budúcich objaviteľských cestách na Mars či iné miesta vo vesmíre? To boli otázky, na ktoré pán Haloušek priniesol odpoveď. Keď je reč o Marse, netreba zabudnúť na Slovenku Michaelu Musilovú, ktorá je astrobiologičkou a zároveň riaditeľkou simulovaných marťanských a mesačných misií na výskumnej stanici na Havaji, v USA. Jej výnimočný príbeh vydalo knižne vydavateľstvo Artis Omnis v roku 2020 pod názvom Žena z Marsu.
Hlavným hosťom Fénixconu/Parconu 2022 mal byť prvý československý kozmonaut Vladimír Remek. Keď mu organizátori napísali, či by sa mohol zúčastniť tejto akcii, o tri dni sa im ozvala jeho manželka s odpoveďou: „Může!“ No osud bol proti tomu, aby prišiel osobne. Našla sa však kompenzácia. Koncom novembra natáčal rozhovor pre brnenskú hvezdáreň. Ako prví sme tento rozhovor videli. Na začiatku pozdravil všetkých účastníkov Fénixconu. Po ňom si vzal znova slovo Milan Halousek, ktorý nám priblížil históriu medzinárodných pilotovaných vesmírnych letov. Tieto lety spadali pod program Interkozmos v bývalom Sovietskom zväze. Vladimír Remek bol 87. kozmonautom sveta, prvým z inej krajiny ako ZSSR a USA. Pred ním sa dostalo do vesmíru presne 43 kozmonautov z USA a 43 kozmonautov zo ZSSR. Vladimír Remek sa narodil v Českých Budejoviciach, jeho otec bol vojenský pilot. Rodina sa neskôr presťahovala do Brna. Vladimírov život bol spojený s lietaním. Vyštudoval letecké učilište aj leteckú akadémiu. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa zapojil do medzinárodného programu Interkozmos. Jeho členmi bolo Bulharsko, Česko-Slovensko, Kuba, Maďarsko, Mongolsko, NDR, Poľsko, Rumunsko, Vietnam a Sovietsky zväz. Cieľom bol výskum a mierové využitie kozmického priestoru, vrátane medzinárodných pilotovaných letov. Vladimír Remek a ďalších sedem pilotov bolo vybraných ako zástupcovia Československa. Po prísnych testoch a rozhodnutiach z Moskvy sa on a Oldřich Pelčák odobrali do Hviezdneho mestečka, kde sa začali pripravovať na vesmírne lety. Popoludní 2. marca 1978 odštartovala z kozmodrómu Bajkonur raketa Sojuz 28 k vesmírnej stanici Saľut 6. Veliteľom lode bol sovietsky kozmonaut plukovník Alexej Gubarev, druhým členom posádky bol Vladimír Remek. Misia trvala skoro osem dní. Počas nej sa uskutočnilo množstvo televíznych reportáží, šesť experimentov, ktoré pripravili odborníci z ČSAV. Napokon 10. marca 1978 kozmonauti úspešne pristáli asi 135 km severne od mesta Arkalyk v Kazachstane. Po tejto misii nasledovali ďalšie, až do roku 1988. Týždeň po Fénixcone zomrel vo veku 81 rokov poľský kozmonaut Miroslaw Hermaszewski. Bol druhým zahraničným kozmonautom, ktorý sa dostal do vesmíru po Vladimírovi Remekovi.
Nasledovalo vyhlasovanie a odovzdávanie ocenení. Ako prvá sa odovzdávala cena Fénix, ktorú tento rok získal Zdeněk Pobuda za vydavateľskú činnosť vo vydavateľstve Epocha. Ďalšou bola cena Daidalos, ktorú organizuje časopis XB-1. Cenu odovzdávali Anna Šochová a Františka Vrbenská, vyhrala ju Marie „Madla“ Pospíšilová. Meno spisovateľky historickej fantasy Věry Mertlíkovej nie je čitateľom neznáme. Víťazka mnohých literárnych súťaží predviedla formou divadelného predstavenia svoj najnovší román – Čas růže. Nadšená šermiarka, jazdkyňa, tanečnica, choreografka, kuchárka a záhradníčka priniesla príbeh z roku 1480, odohrávajúci sa v Neapole. Dej predstavenia sa točil okolo osoby Michala Bronca, ktorého vydavateľstvo Straky na vrbě túto knihu vydalo. Z Neapola ho prišli navštíviť dve neviestky, dvaja nájomní vrahovia a… Františka Vrbenská. Nechýbal v ňom tanec, šerm a samozrejme, krst knihy.
Tým začala ďalšia časť programu, krsty knižných noviniek. Slovenské vydavateľstvo Hydra prinieslo na Fénixcon päť kníh. Prvou bola kniha Všetko zlato Kremnice, ktorú napísal Jozef Miklovič. Dej je príbehom chlapca, ktorý sa dostane do sveta slovanských bohov a mýtických bytostí, čo žijú aj v súčasnosti medzi nami. Stálica slovenskej sci-fi scény Anton Stiffel predstavil svoju zbierku poviedok Časonauti. Kniha obsahuje dvanásť poviedok, z ktorých dve napísal spolu s talentovanou autorkou Naďou Vojtekovou. Ďalšie dve poviedky Adeptka a Anjeli revolúcie vyhrali anglickú verziu literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie – Fantasy Awards. Keďže Fénixcon sa koná pred Vianocami, nesmela chýbať ani antológia Vianoce, zas Vianoce. Táto kniha mala vyjsť už minulý rok, ale pre pandémiu sa to nestalo. Pôvodne to mala byť čisto slovenská antológia, ale keďže autorom myšlienky bol český spisovateľ Pavel Skořepa, dostala sa do nej aj jeho poviedka. Predposlednou krstenou knihou bol postapokalyptický román Panelák – stratégia prežitia od Lenony Štiblaríkovej. Je to príbeh muža, ktorý sa po dlhých dňoch horúčky preberie sám v opustenom byte a zisťuje, že svet za dosť zmenil. Naďa Vojteková bola už spomínaná vyššie, jej samostatná autorská prvotina nesie názov Z krajiny tieňov. Ide o zbierku hororových príbehov. Sama autorka sa stala aj tvárou obálky. To ale ešte nebolo všetko. Ako bonus sme dostali Ztracené dějiny Prahy s podtitulom Kelley, Bruncvik a hlavy českých pánů. Túto útlu knižočku napísala Františka Vrbenská spolu s Karlom Dudekom. Posledný menovaný sa vrátil k písaniu po dlhšom čase. Po tomto nastala nielen pre mňa hodinová prestávka, ktorú som vyplnil večerou a kávou.
O ôsmej večer začalo vyhlasovanie výsledkov 41. ročníka literárnej súťaže Ceny Karla Čapka. V kategórii krátka poviedka získala prvé miesto Linda Sigmundová, ktorej cenu Pulec odovzdala predsedníčka slovenského fandomu Lucia Lulu Bocková. Kristína Sněgonová odovzdala cenu Mlok v kategórii poviedka Vlastimilovi Boháčovi. Mloka za zásluhy získala Hana Pěchutová, Ludvíka zasa Josef Vašát, za usporiadanie výstavy venovanej Jaroslavovi Mosteckému. Po dlhšom čase sa odovzdávalo aj slovenské ocenenie Drak. Tento niesol označenie Drak 2020 a bol udeľovaný za obdobie rokov 2019 až 2021. Získalo ho združenie scifi.sk, za udržanie online komunitného scifi života počas pandémie. Draka prevzal jeden z predstaviteľov združenia František Gago. Čo ho čakalo neskoro večer po tomto ocenení, ani on sám netušil… Záver sobotného večera už tradične patril tombole, v ktorej ste mohli vyhrať napríklad kompletnú sériu Zaklínača od Andrzeja Sapkowského, komiksy, knihy alebo aj voľný vstup či ubytovanie so vstupom na budúci ročník Fénixconu. Po tombole nesmela chýbať diskotéka.
Nedeľa 4. 12.
Ráno som si dal výdatné raňajky, pomaly sa rozlúčil s priateľmi a pobral sa domov. Čo dodať na záver? Ako vždy, bolo výborne. A keďže tento rok oslavuje svoje 90. narodeniny barbar Conan, na ktorého organizátori zabudli, túto reportáž dopisujem pri pozeraní tohto filmu.
Foto: Autor
Viac fotiek z Fénixconu a Parconu 2022 nájdete na facebookovskej stránke Serjožu Serjožoviča v albume č. 1 a v albume č. 2.
Serjoža Serjožovič pôsobí ako dvorný reportér pre Fandom.sk od roku 2011. Rád sa zúčastňuje conov, výstav, knižných krstov a iných akcií, ktoré nejako súvisia s fantastikou. Okrem klávesnice vlastní aj fotoaparát a neváha ho použiť. Pod týmto linkom nájdete články od Serjožu Serjožoviča na Fandom.sk.