 |
Profesor Farnsworth povedal jedného dňa svojim študentom: „Dobré správy pre všetkých! Prístroj, ktorý som zostrojil, dnes pomôže vrhnúť svetlo na niektoré kľúčové otázky v interpretácii kvantovej teórie.“
Zo svojho laboratória susediaceho s posluchárňou dotlačil vozík, na ktorom trónila už na prvý pohľad nebezpečne vyzerajúca aparatúra. Ani nie preto, že by vnútro vypitvaného osobného počítača predstavovalo riziko úrazu elektrickým prúdom. Okrem zdroja predsa všetky obvody pracujú s napätím najviac dvanásť voltov. Čo bilo do očí najviac, bola vojensky vyzerajúca prilba s priskrutkovaným revolverom. Ten bol namontovaný tak, že napodiv nemieril v smere, ktorým by sa človek s nasadenou prilbou díval, ale tak, aby mu hlaveň smerovala rovno medzi oči. V okolí spúšte bola upevnená malá krabička. Z nej sa tiahol zväzok káblov, ktorý končil v zariadení na stole.
„Revolver je privarený ku kovovej výstuži helmy. Zapínanie som upravil tak aby sa prilba nedala sňať za menej než 20 sekúnd.“
Pri týchto slovách sa aj tí najapatickejší žiaci prestali venovať novinám a desiatam v nich zabaleným, a spozorneli v očakávaní predstavenia hodného prinajmenšom Harryho Houdiniho.
„Iste všetci poznáte myšlienkový experiment nazývaný Schrödingerova mačka. Dnes budem tou mačkou ja. Navyše, na rozdiel od mačky, vám budem môcť o mojich zážitkoch porozprávať.“
„Čo od experimentu očakávate?” prihlásil sa o slovo Filip. „Všetci predsa vieme že aj keby bola takzvaná interpretácia mnohých svetov správna, účastník pokusu subjektívne nebude schopný spozorovať žiaden rozdiel. Rovnako ani keby platila hypotéza o kolapse vlnovej funkcie.“
„Máte pravdu, experimentálne nevieme potvrdiť žiadnu z týchto dvoch základných alternatív. Jediné, čo môžeme dosiahnuť, je s určitou pravdepodobnosťou potvrdiť prvú spomínanú. Ak je platná, naša príslovečná mačka zo svojho subjektívneho pohľadu experiment zakaždým prežije. To preto, že bude existovať najmenej jedna vetva, kde k tomu budú vhodné podmienky. Rozhodol som sa uskutočniť experiment s presnosťou 0.0009765625, hypotéza teda bude potvrdená javom s pravdepodobnosťou plus mínus jedno promile,“ vysvetľoval profesor nadšene. „Ako pozorovaný jav som do počítača zadal možnosť, že generátor náhodných čísel vygeneruje 10 krát za sebou v postupnosti bitov na náhodnej, ale dopredu určenej pozícii, logickú nulu.“
Premietol im kód príslušnej funkcie.
„To je ako keby ste n-krát za sebou hádzali kockou, a padali vám samé šestky. Za domácu úlohu máte vypočítať n, ale pozor, výsledok chcem v algebraickej forme. Teda pardón, nazvime ho radšej r.“
„Hodiť kockou tri a pol krát, to už hocikto len tak nedokáže“, zasmial sa jeden z nadanejších matematikov v triede.
„Alebo by sme mohli zostrojiť kocku s neceločíselným počtom dimenzií a hádzať ňou n krát“, pridal sa ďalší vtipálek, ktorý mal sklony občas uletieť a hoci aj trepnúť nezmysel len aby zmiatol a zapôsobil.
„Čo ste použili ako zdroj náhodnej informácie? Je dostatočne nedeterministický?“ opýtal sa ďalší študent.
„Samozrejme, pseudonáhodný generátor je nanič. Potrebujeme taký, ktorý pracuje na základe kvantovej mechaniky. Použil som tunelový jav v polovodiči.“
„Pán profesor, mali sme preberať teleportovanie kvantovým tunelovaním, a miesto toho sa chcete zastreliť?“
Profesor túto poznámku nepovažoval za hodnú odpovede, a prešiel k veci. Zapol počítač, zamrmlal že zabudol heslo, potom si na niečo spomenul, prihlásil sa ako root, a rozbehol testovací program.
„Zabudol si dodať, že tam ide o teleportovanie informácie, nie častíc“, opravil kolegu Filip.
Ďalší žiak zavtipkoval, že profesor sa vďaka teleportovaniu stane neviditeľným, akonáhle sa začne pohybovať, lebo nebudeme môcť naraz zistiť jeho rýchlosť aj pozíciu.
Jeho kolega sa nechcel vzdať vektora svojej pôvodnej myšlienky a dodal: „Navrhovaný pokus je pre praktické teleportovanie vhodný, ako keby niekto chcel cestovať do Ameriky tak, že by si sadol na bedňu s pušným prachom a podpálil ju.“
Profesor vzal do ruky prilbu. „Našiel by sa nejaký dobrovoľník?”
Jeden študent sa aj prihlásil, ale každý ho ignoroval, okrem iného aj preto, že nik netušil o jeho samovražedných sklonoch.
„Len som žartoval, experiment prevediem samozrejme na sebe”, ukľudňoval všetkých veselým hlasom profesor, pripínajúc si prilbu. Filip si pomyslel, že vo svojom veku ten človek už snáď vie čo robí, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.
„Teraz stlačim toto tlačidlo, je to, ehm… Enter, samozrejme”, ukázal profestor na klávesnicu počítača. „V tom momente sa z generátora načíta 10 bitov, a pokiaľ má aspoň jeden z nich hodnotu jedna, relé zopne magnet, ktorý pritiahne kohútik. Prvá komora nie je nabitá, druhá je. To preto, aby sme najprv mohli uskutočniť test funkčnosti zariadenia. Na obrazovke uvidíte vygenerovanú hodnotu”.
Profesor stlačil enter a čosi cvaklo. Na obrazovke zasvietilo číslo 1110011001.
„Ako vidíte, všetko pracuje správne. Čo sme počuli, bolo cvaknutie spúšte”, povedal profesor a znova natiahol kohútik.
„Teraz je na rade druhá fáza experimentu, vy ktorí odchádzate, do videnia na zajtrajšej prednáške.”
Niektorí z miestnosť opúšťajúcich žiakov zvažovali možnosť privolania odbornej pomoci, no uvedomovali si, že je to zbytočné. Ten nešťastník sa zrejme odpraví v najbližších sekundách. Koniec demonštrácie mal rýchly spád, profesor neotáľal a stlačil enter ešte raz. Hrobové ticho v miestosti neprerušil žiaden zvuk. Na obrazovke svietilo desať núl.
Filipovi vŕtali v hlave možné dôsledky. Na druhý deň sa dal do debaty s Jozefom:
„Je to spôsob, ako sa odfiltrovať z vetiev histórie, ktoré nám neprajú. Bez ohľadu na to, či dochádza ku kolapsu vlnovej funkcie alebo nie, výsledok pre nás, ako pozorovateľa, je rovnaký. Vlastne, práve preto nevieme zistiť, ako to naozaj funguje.“
„Áno, lebo sme zároveň účastníkmi experimentu, ako aj experimentátormi. Nemôžeme vystúpiť mimo fyzický vesmír a pozrieť sa na veci zboku.“
„Aha, asi to bude ako vravíš. Ani jednotlivé vetvy medzi sebou po bode rozdelenia nemôžu ďalej komunikovať, lebo z pohľadu každej z nich vlastne žiadne iné ani neexistujú.“ „Dokelu, mohli by sme vyrobit prístroj, ktorý nám zaručí ľubovoľne nepravdepodobný jav, tým že človeka proste odstráni z vetiev kde ten jav nenastal.“
„Presne na to som myslel. Napríklad, keby sme profesorov vynález rozšírili o OCR a pripojenie na internet. Potom si kúpiš žreb a v deň losovania ho vložíš do systému. Ten prečíta čísla a porovná ich s výsledkami z internetu. V prípade, že sa zhodujú, nezastrelí ťa. Dokonca máš zaručené, že program nezlyhá, a že výsledky porovná zakaždým správne!”
„Existuje ale malá šanca, že program chybne vyhodnotí nesprávne čísla ako zhodné,” podotkol Jozef.
„To je pravda, ale vtedy môžeš algoritmus doladiť a pokus o pár dní opakovať znova.”
„Každopádne, na žreb sa nesmieš pozrieť. Pre istotu by si mohol poslať niekoho iného, aby ho kúpil a vložil do prístroja.“ Jozef býva vo svojich úvahách dôsledný, aj preto s ním Filip rád diskutoval.
„Aby predčasne neskolaboval vlnovú funkciu.“
„Alebo aby neprehodil svoju časopriestorovú výhybku!“
„Vidím v tom aj ďalší dôkaz pre svoje ateistické presvedčenie“, tešil sa Filip. „Život na zemi mohol vzniknúť úplne náhodne, a táto náhoda mohla mať ľubovoľne malú pravdepodobnosť. My sa proste nachádzame v tej vetve, kde k tomu došlo.“
V nejakej inej vetve časopriestoru kráčal bývalý Farnsworthov žiak Filip domov, a modlil sa za profesorovu biednu, pomýlenú dušu.
„Jozef mal pravdu.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.