 |
Keď sa pred asi piatimi rokmi objavilo na nete, že hudbu pre filmovú
adaptáciu Tolkienovho Pána Prsteňov režiséra Petra Jacksona bude skladať
Howard Shore, zavládlo všeobecné prekvapenie. Tipy, či odporúčania zneli
od Dannyho Elfmana, J. Hornera a J. Williamsa až po poľského skladateľa
Wojciecha Kilara.
Je hudobník (ne)známy z televíznych Sunday night show alebo temných drám
ako Sedem a Mlčanie jahniat, schopný zvládnuť projekt takého rozmeru?
Zvládne zodpovednosť za emocionálne spracovanie tak epického a zároveň
intímneho diela očakávaného miliónmi fanúšikov po celom svete?
Po Spoločenstve prsteňa väčšina pochybností opadla. Shore nás previedol stránkami knihy a najmä okienkami filmového pásu veľkolepo, s istotou a nádherne. Dvomi vežami a napokon Návratom kráľa len potvrdil správnosť Jacksonovej voľby a svet filmovej hudby sa dočkal nových „Hviezdnych vojen“.
Trilógiu drží pokope široká paleta zvukového a tematického materiálu,
fascinujúci spôsob variácií a vzájomných pôsobení veľkého množstva
motívov, z ktorých väčšina bola zložená už v čase nahrávania prvého
filmu(!).
Historické prevedenie mýtu J. R. R. Tolkiena na strieborné plátno si
žiadalo ísť do extrémov po všetkých stránkach tvorivého procesu. Tak,
ako Peter Jackson, ktorý plánoval projekt nie ako spracovanie fantazijného
materiálu, ale ako filmovanie historickej udalosti, Howard Shore prirovnáva
soundtrack vďaka jeho veľkosti (dohromady okolo 12 hodín) a charakteru
spievaných textov a leitmotívov k opere o troch aktoch.
Sólový i zborový spev dopomohol k epickému vnímaniu príbehu a takisto
bol spôsobom, ako preniesť na plátno bohatú Tolkienovu básnickú časť
diela. Chlapčenské zbory, temné dunivé hlasy maorských spevákov,
zmiešané dospelé zbory a množstvo sólistov, okrem iných Edward Ross (Frodo
a Sam), Miriam Stockley (Lórien), Elizabeth Fraser (nárek Elfov), Isabel
Bayrakdarian a Sheila Chandra (Aragorn a Arwen), Ben Del Maestro (Gandalfove
scény a témy sily prírody). Texty pre zbory v Tolkienovych jazykoch
Sindarin, Quenya, aj v čiernej reči písala najmä Phillipa Boyens,
Tolkienova žiačka.
Na každý soundtrack prizvali autori známejšieho sólistu, ktorý
uzatváral film viac–menej pop–piesňou. Tento komerčný (nech si to ale
každý nazve, ako chce) ťah je do určitej miery ospravedlniteľný
Shoreovými aranžmánmi, ktorými piesne pomerne plynule zapadajú do toku
orchestrálneho albumu.
Charakter národov a ich kultúr dotvárajú tradičné, folklórne nástroje
pevne zasadené do kontextu s orchestrom. Od rôznych „hobitích“
píšťalok, cez akordeón a cimbal (dominantný pre Gluma), indiánsku lutnu
(Lórien), tradičné husle Hardinger (Rohan), rúrkovú píšťalu (Gondor) po
severoafrickú Rhaitu (Sauron).
Najväčšia výzva však bol tématický materiál. Tolkien zachádzal v popisoch do neuveriteľných detailov a čo nepopísal vecne, popísal dokonale pocitom. Keďže už v prvom filme sa stretávame takmer so všetkými hlavnými prvkami príbehu (absentuje Rohanský motív a Enti), skladateľ bol donútený vytvoriť hneď na začiatku celú sadu motívov – už v elfskej Roklinke zaznieva úvodný motív Minas Tirith, ktorý v plnej sile môžme počuť až v tretej časti.
Shore začal prácu na Pánovi Prsteňov vo februári 2001 šesťtýždňovým písaním sekvencie trpaslíckej Morie. Chcel pre každú časť Stredozeme iný hudobný výraz a hlboké opustené šachty vyplnené prastarým zlom, ktoré kedysi obývali silné rody trpaslíkov, vystihuje najmä 60 členným maorským mužským zborom, prenášajúc Tolkienove slová „Dum–Dum“ do podvedomia diváka.
Kraj, Hobitín a najmä tému hobitov znázorňuje vzdialene keltskou
folkovou hudbou, čiperné postavičky užívajúce si prostý život cupitajú
krátkymi, veselými notami až po Frodovu a Samovu hymnu „In Dreams“. Téma
sa rozvíja v Dvoch vežiach, kde sa pridá pokojná Samova časť a vrcholí
na Hore Osudu v podaní flautistu sira Jamesa Galwaya. Glum má tému so
spoločnými prvkami ako Hobiti, avšak tu je zdôraznená jeho rozštiepenosť
a vzťah k prsteňu (‘Taming of Sméagol’, ‘Gollum’s Song’).
Téma Spoločenstva sa rodila cestou do Roklinky pripájaním sa jednotlivých
hrdinov a po Boromirovej smrti slúžila ako odrazový mostík pre témy
Aragorna a Gandalfa. Šíre pláne a národ svetlovlasých Rohirov
charakterizuje severská švárna hudba, podľa Jacksona „jednoduchá a
krásna, aby sa dala podvedome pohmkávať..“ so silným sólovým zvukom
tradičných huslí, najmä v poslednom filme ťažko plechová a veľmi
rytmická.
Enti dostali do vienka ťažkopádne nízke tóny, predpokladane hrané drevenou dychovou sekciou orchestra s výrazným dreveným xylofónom a basovou marimbou. Pri útoku na Isengard (pochod entov – ‘Isengard Unleashed’), zaznieva nádherná téma prírody v prvej gigantickej zborovej sekvencii od úvodu prvého filmu. Téma prírody zaznela aj pri scéne s nočným motýľom na vrchole Sarumanovej veže a po tretíkrát pri útoku Rohanských na Sauronove línie pred Minas Tirith. Sarumanove motívy sú plné „industrializácie“. Kovové údery, rinčanie reťazí, basové trombóny a pravidelný 5/4–nový rytmus robia zo Sarumanovej záhrady gigantickú kováčsku dielňu. Sauronova téma je viac diabolská. Po troškách sa vo filmoch obnažila až v Návrate Kráľa, v rôznych, až aristokratických variáciach (‘Storm is Coming’, ‘Minas Morgul’). Deriváciou z nej získame motívy pre čiernych jazdcov–nazgulov.
Motívy prsteňa, jedny z najkrajších a najefektnejších v súčasnej
filmovej hudbe, môžeme počuť v úvodoch filmu (história prsteňa) a najmä
v spojitosti s postavou Gluma. Motív zvádzania je fúziou prsteňového a
Sauronoveho motívu.
Sledovať všetky viac či menej jednoduché motívy a ich vzájomné pôsobenie
je jednou z najúžasnejších a najväčšieho uznania hodných vecí na celom
Shoreovom obrom diele. Skladateľ mohol jednoducho zkĺznuť k používaniu
tých istých leitmotívov a sekvencií v pokračovaniach príbehu (ako sa to,
žiaľ, deje s novými hviezdnymi vojnami), ale v prípade Pána Prsteňov je
každá scéna prakticky iná. Silná štruktúra a detailnosť obsiahnutá
v týchto soundtrackoch vzdáva hold pánovi Tolkienovi, celému realizačnému
tímu okolo filmu a filmovej hudbe vôbec.
My sa môžeme zatiaľ tešiť na rozšírenú zberateľskú verziu soundtracku,
koncertnú symfóniu Pán Prsteňov a hádam aj budúci Jackson/Shore
projekt – King Kong.
Poznámka red.: Howard Shore bol za hudbu k Pánovi prsteňov: Návratu kráľa ocenený Oscarom, rovnako cenu akadémie získala aj Annie Lenox za titulnú pieseň k trojke filmovej trilógie.