Horor na slovenský spôsob

Farby strachu - obálka

Horor miesto v srdciach čitateľov má.

Či je to miesto väčšie, alebo zaberá už len nepatrnú bodku tlačiacu sa v kúte, záleží hlavne od autorov tohto subžánru. Kvalita rôznych prác, narábajúcich s materiálom obsiahnutým strachom, je dosť subjektívna, ba až problematická. Takisto vnímanie rozličných textov závisí od konzervatívneho či liberálnejšieho pohľadu jednotlivca. Jeden čitateľ si vyžaduje rinúcu sa krv, iný vnútorné časti tela vyvrhnuté na vzduch, daktorý len zlosťou znetvorenú grimasu nalepenú na okennom skle. Strach ako taký je taktiež individuálna záležitosť. No ľudstvo ho jednoducho potrebuje. Minimálne ako každodenný pariaci sa obed…

František Švantner: Stretnutie

Švatnerov jazyk je prešpikovaný krásnymi zvratmi, archaickejšími výrazmi a jeho neodmysliteľnou, svojskou štylistikou. Poviedka je napísaná vášnivo, s výrazným psychologickým aspektom „hlavného hrdinu“ aj vedľajších postáv. Dalo by sa povedať, že drží na dvoch ťažiskových klinoch. Hneď prvé prirovnanie – hrdinu „vypľuje tma.“ Prízvukujem, doslova vypľuje, je svojím spôsobom veľmi výrazné… A v konečnom dôsledku ho tma bez škrupúľ zhltne. Áno, doslova zhltne. Ostatné nech je zahalené rúškom tajomstva. Ihneď na úvod atmosférický text.

Dušan Mitana: Nočné správy

A predošlá poviedka je popretkávaná psychologicky zafarbenými nitkami, táto je nimi doslova vyšitá. Erudované a hlboko preniknuté bádanie autora Marekovým vnútrom. Sonda do hlavy hlavnej postavy nenudí, je písaná inteligentne a civilizovane. Nepríjemný cudzopasník, ktorý ako vedľajší hrdina znepríjemňuje Marekov život, je len jemným prikorenením príbehu. Výčitka snáď môže byť ku konečnej pointe, ktorá je ťažšie pochopiteľná…

Juraj Toman: Som Život, tetka Smrť

Príbeh mladého androida, ktorý trpí jedným neobvyklým defektom tela, vyludzuje na tvári sympatiami obsiahly úsmev. Aké ciele ho vedú k návšteve doktora a s akými problémami sa príde vyspovedať? Naozaj recesisticky poňatý text je napísaný zručným štýlom bez niečoho chýbajúceho či dačoho nadmieru prisoleného. Hlavnému hrdinovi však čosi určite chýba! Čo to je sa už dozviete v prekvapivom finiši.

Michal Hvorecký: Silný pocit čistoty

Hvoreckého osobitý „writter style“ je zapamätateľný, čo predstavuje dobrú autorskú devízu. Príbeh znie naoko nesúrodo. Mladý „skate boy“ a jedna krásna no naivná Mária. Reprodukuje nám chlapcove pospubertálne zážitky okorenené mladíckym humorom. Chlapcov vzťah sa vyvíja v troch základných fázach. Vzťah k otcovi, už spomínanej Márii a nakoniec vzťah k samotnému, preňho nemilému svetu. Humorných scénok je dostatok, napríklad myšlienkové pochody hlavného hrdinu pri stretnutí s dedkom, sú napísané brilantne. Aby to nevyznelo, že sa sem nedopatrením zatúlala jedna veselohra zo súčasnosti, hororová scénka príde ku koncu a svojou sugestívnosťou až hnusom doslova vyráža dych. Niekomu sa páčiť bude , inému nie. Poviedka je svojská, no zaujímavá. Rozhodne nenudí.

Dušan D. Fabian: Migréna

Klišoidný príbeh s klišoidnou zápletkou. No Fabianov štýl je veľmi čitateľný, takže dokáže aj z takéhoto, na prvý pohľad biedneho plodu, vytisnúť dostatočne šťavnatú dýzu. Jeden párik navštívi malú, Bohom zabudnutú dedinku. Bude však zabudnutá iba ním? S nežnejšou polovičkou, prítulnou blondínkou sa začne dačo diať. Miestna bosorka z toho vytvára medzinárodnú drámu, kráskin partner je však, ako sa na muža patrí, skeptický. Po návrate domov ho čaká nemilé prekvapenie. To už prezrádzať nemienim.

Jozef Girovský: Zmok

Tento príbeh začína pomerne zaujímavo a svoju nadsádzku si ponecháva po celý dej, až po hororovo „negatívny“ koniec. Hlavný hrdina nie je človek, pravdupovediac, patrí skôr medzi hrabavú hydinu. Znie to čudesne, no je to tak. „Zmok“ nie je srdce láskajúce stvorenie, a tak ani nikomu nič milého nepraje. Škodí všade, kde sa pohne, ku koncu dokonca svedomito presádza svoj interný diabolský plán. Ten sa plní do detailov. Poviedka z vidieckeho prostredia je napísaná zaujímavo, vťahujúco a ľúbivo. Démonické sily a jeden nepolepšiteľný „zmok“ vám dajú pekne zabrať.

Peter Uličný: Suspiria de profundis

Expresívny text už od počiatočných písmen odhaľuje monológ chlapca v strednom veku, ktorý viditeľne trpí komplexom menejcennosti a inými defektmi sebaistoty. Už z mladosti si do života berie určitú dilemu spojenú s vlastným otcom. Nejde tam o nič zábavného. Spoznáva sa s neutkvelým a čudesným kamarátom Mortym. Ten v ňom odhalí všetko zlé, čo počas života tak neohrabane dusil. Konečná pripravovaná otcovražda je zarážajúca. No prekvapenie nenechá na seba dlho čakať, aj keď sa dá z posledných riadkov ľahko vytušiť.

Pavol Rankov: Blackwhite

Tak tu sa nám bude celý textík točiť okolo čiernobielej fotografie, čo už výdatne napovedá názov. Pôjde tu o menšiu lokálnu výstavu. Tam nájde hlavný hrdina fotku ženy, ktorú dosť prekvapene spoznáva. O koho vlastne ide? Detailne študuje každú piaď obrázku a v hlave sa mu vynárajú rôznorodé spomienky. Text je úvahovo zdatný, myšlienky pisateľa nie sú suchopárne ani nezaujímavé. Konečná pointa prekvapila aj mňa, za čo pripisujem ešte jeden plusový bod.

Martin Vlachynský : Piesočný vlak

Na takého mladého autora silne abstraktný a veľmi pedantne opísaný svet uprostred šiestich vozňov tajomného vlaku. Hlavný hrdina Adam sa v ňom ocitne za čudesných okolností, ktorým nerozumie ani on samotný. V každom vozni nám Vlachynský opisuje rôzne fantastické situácie a negustiózne bytosti rôzneho rangu. Lepiacim artefaktom všetkého je všadeprítomný piesok. Vyzdvihujem širokú škálu autorovej fantázie. Opisy aj úvahy sú výborné. Konečná pointa sa dá vytušiť, no aj tak neuberá dielku na kvalite. Pekná práca s prímesou krvavých scén a po poviedkach, zameraných väčšinou na hĺbkové úvahy hrdinov, aj výraznejšie využitá priama reč.

Ďuro Červenák: Útek Jonathana Harkera

Príbeh inšpirovaný transylvánskymi lesmi, grófom Draculom a inými hôrnymi bytôstkami z ríše pekelnej. Je spísaný dobre, má skôr dobrodružný nádych, ako je to už u Červenáka zvykom. Hlavná postava Jonathan Harker uniká z temného obydlia a pri behu cez husté kriačie a lesy zažíva démonické dobrodružstvá so strigou, nádhernými nymfami, vlkmi a upírími posluhovačkami, z ktorých šťastlivo vyviazne. Text je, podobne ako u Brama Stokera, doplnený o denníkové zápisky, tentoraz hrdinovej milej Mine. Pri čítaní som sa nezasekával, vety plynuli a nakoniec musím pripísať iba tri fatálne slová. Remeselne kvalitná prácička.

Balla: Cudzí

Rozsahom najkratšia poviedka antológie rozpráva príbeh troch bývalých učiteľov vezúcich sa v starej škodovke niekde do zahraničia. Za robotou. Jednému z nich, príležitostnému murárovi, sa začnú zdať bizarné veci, ktorým úplne podľahne. Nie je mi celkom jasné, o aký zmysel v tomto texte šlo, ale strašidelnosťou nasiaknutý je. Ballov jazyk je vťahujúci a vycibrený, snáď len ten koniec nechá čitateľa (so zväčšujúcim sa otáznikom v očiach), dlhšie dumať nad jeho celkovou pointou.

Alexandra Pavelková – Farba

Konečne narážam aj na nežnejšie pohlavie a po Ballovej poviedke sa nám predstavuje Alexandra Pavelková. Zavedie nás do starobylých ponurých uličiek Florencie, kde vládne ostrý, no zatiaľ nevyhrotený súboj Pietra Badia a jeho kumpánov, proti hlavnej postave Alessandrovi, chránencovi mocných Mediciovcov. Prostredie mesta, ako aj okolia zanietených maliarov je vykreslené farbisto a realisticky. Vtiahlo ma do renesančného sveta a nechal som sa vcucnúť rád. Alesandro dostane nového žiaka. Volajú ho Luciano. Jeho obrazy sú skrz na skrz geniálne. Dokonca aj významnému maliarovi sa zdajú akoby skutočne žili, napĺňajú ho bázňou, no popritom čudesným odporom. Paralelne s týmito unikátmi začnú v okolí umierať mladé a krásne ženy. Alessandro ich všetky poznal. Súvisia nejako s bizarnými maľbami? Pri opisovaní jednotlivých situácií tu cítim ženskú jemnocitnosť, no zároveň správny chlad a žulovitosť pri akciách, ktoré si to pýtajú. Veľmi zaujímavý a zatiaľ najkompaktnejší príbeh knihy.

Jozef Karika: Samota

Z Florencie sa prenášame späť na Slovensko, konkrétne ide o železničnú trať medzi Ružomberkom a Žilinou. Hlavný hrdina má neustále silnejúci pocit, že ho doháňa samota. Vidí ju všade, bojí sa, stráda na zdraví aj rozume. Je ňou obkolesený ako osamelý domček uprostred zúriacej povodne. Karika inteligentne opisuje poblúznenie, podvedomú žiadostivosť ustavične utekať pred „samotou“, na čo využíva nočný vlak smerujúci do väčšieho mesta. Vo vagóne si k nemu prisadá sedliacky vyzerajúci chlap, ktorý začína nepríjemne dobiedzať. Vlastní len priveľkú žltú bundu a starobylú britvu s pätnásťcenti­metrovou čepeľou. Milá to spoločnosť! Kto je tento nový prísediaci? Prečo je vlak plný mŕtvol, váľajúcich sa vo vlastných výlučkoch a krvi? Konečné rozuzlenie je dôstojným zakončením výbornej poviedky. Po cestičke vysiatej poviedkami tejto antológie sa pristavujem zatiaľ pri najhororovejšom a rozhodne najkrvavejšom kús­ku.

Lucia Droppová: Príliš teplá jeseň

Medzi Handlovou a Žiarom nad Hronom sa rozpráva jeden pradávny príbeh. Ten príbeh hovorí o trpaslíkoch, kopúcich cez horúce jesene svoje záhadné studničky. Vraj je v nich ukrytý poklad. A vraj nesmierny! Partia kamarátov sa vydáva na chatu do priľahlých hôr. Jeden z nich týchto mužíčkov zbadá. Barman v blízkom pohostinstve mu záhadu ozrejmí viac. Náruživosť v bádaní a mladícka zvedavosť či nerozvážnosť ho privedú až k samotným bytostiam a takisto prekvapivému bohatstvu. Ako už iste tušíte, nebude všetko, ako na začiatku malicherne predpokladal…Roz­právkovo strašidelný textík.

Tomáš Straňák: Čierna odroda

Zaujímavý nápad, oproti ostatným prácam cítiť skromnejšiu „vypísanosť“. Celá story sa bude točiť okolo jednej vínnej révy ukrývajúcej a dokonca stelesňujúcej niečo výsostne diabolské. Starček Smoleň o nej vie, no pokúšal sa ju po celý čas udržať pod poklopom utajenosti. V podzemí však mizne zamestnanec vínnej firmy. Začína sa pátracia akcia, počas ktorej umierajú zbytočné obete. Pointa o vraždiacom viniči je originálna a rozhodne stojí za prečítanie. Text je napísaný akurátne a plynie bez nejakých „literárnych retardérov.“

Peter Getting: Obesisko

Recesisticky poňatá záležitosť, ktorá by sa však v neďalekej budúcnosti mohla stať pokojne skutočnosťou. Nebaví vás život? Už nedokážete ustáť sústavné problémy, súženie na duši aj tele, ste totálne na pokraji zúfalstva? Potom je tu pre vás práve spomínané Obesisko. Ponúka všetko, čo k patrične slávnostnému a promptnému obeseniu patrí. Gettingov nápad je skutočne inovatívny a pri jeho čítaní napadnú každého slabšieho jedinca rôznorodé neblahé myšlienky.

Michal Jedinák: Dokonalý pocit

Veľmi zaujímavá pointa. Príbeh muža, potrebujúceho si už od samotného detstva všetko uchovávať v látke zvanej epoxid. Jeho zbierka narastá a narastá, až jedného dňa prejde z konzistencie hmotnej na nehmotnú. Áno, náš jedinec zistí, že má neobyčajnú schopnosť uchovávať v epoxide pocity. Kto by to, preboha, nevyužil? On áno. Pocity sú všakovaké, ale je jasné, pri akej činnosti sú najzaujímavejšie. Počet jeho mileniek závratne narastá. Až tá jedna, posledná, mu pripraví zradné prekvapenie.

Marek Vadas: Grand mal

Tentoraz si autor vybral pre svoj literárny svet rovníkovú Afriku. Chlapec, hrdina poviedky, je zvláštny, ba až prazvláštny. Jeho okolie ho prosto neprijíma a dáva mu to aj srdnato pocítiť. Jedného dňa sa pri prechádzke bušom jeho otrv niekde prekvapivo vyparí. Chlapec ho začína intenzívne hľadať. Skutočnosť, ktorú vníma, sa však začína miešať so skutočnosťou reálneho sveta. V kmeni, čo ho zachráni, sa dozvedá o svojej identite veci, ktoré by netušil ani v tom najtemnejšom sne. Čo je teda sen a čo fakt?

Tomáš Horváth: Štvrť

Jeden malý chlapec, omama a opapa. Štvrť preplnená atmosférou záhadnosti, akú autor už od piky príbehu buduje. Tiene postáv približujúce sa k chlapcovi každú noc sú azda najstrašidelnejším aspektom textu. Ťažšie čitateľná, hutná spleť úvah a vnútorných monológov nie je jednoducho uchopiteľná, konečná pointa takisto. Dej má nevšedný nádych a čudesnú atmosféru, čo musím ku koncu kvitovať.

Michal Spáda: Duchovia

Klasický duchársky príbeh zo školského prostredia je napísaný jednoduchším, údernejším štýlom. Hortenzia je dievča, túžiace vedieť ako sa stať duchom. Niekedy sa ale ľudia pýtajú na veci, ktoré už dávno veľmi dobre tušia, všakže? Možno nám dá na položenú otázku odpoveď šestnásť mŕtvych školákov na konci príbehu. Nehoda autobusu, záhadné úmrtia a na poslednej zastávke v antológii krátka, no príjemná jednohubka.

Žilinské vydavateľstvo Amnis Omnis sa pokúsilo o prelomové vydanie antológie slovenských literárnych kuchárov a kulinárov, pečúcich a variacich svoje „Menu plné Desu.“ Či sa im to naozaj vydarilo, ukáže až fenomén zvaný čas. Kniha je však poskladaná pekne a prakticky. Autori od starších generácií až po tie najmladšie nám ukazujú, ako sa v tej či onej dobe vnímalo dusno, ľak, strašidelnosť či krvavé opojenie. Potencia je tu zrejmá, záleží len na tom, či si nájde cestu k čitateľom, či má v sebe tak silné posolstvo, aby prerazila ďalej. Ja dúfam, že áno. Už len kvôli tomu, že horor je na Slovensku zväčša vnímaný ako pivničná literatúra, zaslúžil by si trochu tepla pri krbe, v spoločnosti obľúbenejších žánrov, zaslúžil by si silné svetlá reflektorov a výraznejšiu pozornosť. Snáď mu k tomuto statusu Farby strachu nemalým podielom dopomôžu.

Hodnotenie: 80%


Farby strachu

Vydal: Artis Omnis v edícii Margo

Zostavili: Martin Králik, Peter Uličný

Obálka: Juraj Maxon

Strán: 308

Rok: 2011

Cena: 12 EUR


Písané pre Necronomicon.


25. októbra 2011
Roman Kulich