Scifistova púť, 9. časť

Gustáv Maurícius Reuss
Účastníci literárneho semináru CGR, Revúca, 1994
Ondrej Herec a Vlado Srpoň pri hrobe Gustáva Reussa
Vlado Srpoň, Eva Kováčová, Juraj Toman, Ondrej Herec...

Pokračovanie životných príbehov slovenského scifistu. Dnes trochu o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.

Môj fandom

Mojou samostatnou kapitolou je Cena Gustáva Maurícia Reusa.

(Pozn. red.: Cena Gustáva Reussa – CGR bola v rokoch 1991 – 2001 jedinou slovenskou súťažou zameranou na poviedky žánru fantastiky (súťaž CGR pretrvala do roku 2003, ale v roku 2002 začal prvý ročník súťaže Raketa, neskôr Cena Fantázie). O vznik CGR sa zaslúžil Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF) a na organizácii sa podieľali najmä Ondrej Herec, Vlado Srpoň, Eva Kováčová, Jozef Svítek a ďalší. Porotu často tvorili renomovaní literárni kritici a spisovatelia. Pri príležitosti vyhlasovania výsledkov súťaže a odmenenia ocenených organizátori každoročne pripravili pre súťažiacich v Revúcej, rodisku Gustáva Reussa, trojdňový literárny seminár spojený s diskusiou s porotcami, stretnutím s laickou porotou – študentmi z revúckeho gymnázia, a rôznymi kultúrnymi akciami. Táto súťaž pomohla odraziť sa mnohým zo súčasných známych autorov fantastiky (napr. Jozef Girovský, Michal Hvorecký, Alexandra Pavelková, Marek „Hyena“ Eliáš, Rastislav Weber, Zuska Minichová – Stožická, Dušan Fabian a i. Reprezentačným výsledkom každého ročníka súťaže bol zborník finálových poviedok Krutohlav. S niektorými poviedkami súťaže Cena Gustáva Reussa sa mohli čitatelia nášho internetového denníka stretnúť v rubrike „Protopero“.)

Skúšam si spomenúť na osobnosti ktoré ma ovplyvnili, alebo niečo naučili. Okrem mojej rodiny zmienim najprv Slovákov, ktorí pre mňa niečo znamenali i niečo pokazili.

Z fandomu Slovenska nepoznám mnoho osobností. Dodnes si vážim a uznávam napríklad Mia Bútoru, neúnavného organizátora Tatraconov, a dobrého kamaráta, intelektuála Ondreja Herca, ktorý celý aktívny život venoval teórii fantastiky. Ďalej Vlada Sagmeistera, psychtronika, scifistu a dnes majiteľa súkromnej televízie, Ďura Maxona, vynikajúceho airbrushistu a inteligentného diskutéra, Andreja Ferka i viacerých slovenských autorov.

Nikdy nezabudnem na Evu Kováčovú, táto autorka mnohých básnických zbierok a zanietená fanúšička SF nás opustila vlani. Rád by som spomenul priaznivca SF Petra Uličného, novinára, ktorý propagoval SF v médiách i s Milošom Ščepkom. Jura Tomana, talent na hard sociálnu SF (to som mu vymyslel ja). Z ďalších – Alexandra Pavelková, ktorá vyrástla v CGR na vynikajúcu autorku fantastiky, i viacerí Bystričania, či Košice s Martinom „Šimonom“ Schusterom, ktorý dodnes funguje. Vždy som ho považoval i za veselého východniara, trochu oplašeného s istou dávkou megalománie, ale je to organizátor par excellence – skoro ako ja :). Ostatok Slovenska neuvádzam – už nepoznám novú generáciu.

Chcem sa trochu vysloviť o vzťahu k Petrovi Pavelkovi. Uznávam ho ako kvalitného človeka ktorý mi mnohokrát pomohol i v organizácii Parcon 90´ BA. Žiaľ začiatok kapitalizmu na Slovensku sa prejavil i medzi scifistami. Jaro Plvan s Petrom Pavelkom otvorili v roku 1991 prvé kníhkupectvo SF a fantasy na Slovensku – Arrakis v Bratislave. Onedlho nastala medzi nimi nejaká animozita, samozrejme pre náklady a malé zisky. Arrakis vydržal niekoľko mesiacov, s Plvanom sa Peter rozišiel. Osobne som sa pokúšal nejako pomôcť, no nadarmo. Netuším, z akej príčiny ma Peter Pavelko začal ignorovať, dokonca neznášať. Do Parconu 97´ v Spiškej Novej Vsi som sa s ním pokúšal nejako zblížiť, žiaľ nadarmo. Prisahám, že do roku 2009 som netušil nič o Petrovom súkromnom živote.

Myslím, že z ich konfliktu s Arrakisom najviac získala Heňa Galgóciová, ktorá do dnešného dňa úspešne prevádzkuje niekoľko predajní SF a Game, a ja si ju veľmi vážim.

Dodávam, že veľmi obdivujem húževnatosť Ivana Aľakšu, zakladateľa časopisu Fantázia. Nik na Slovensku ich nedokázal prekonať.

Pokračovanie o týždeň.


Scifistova púť 1. až 11. diel:

Scifistova púť, 1. časť – o detstve v židovskej škôlke, prvých láskach, strýkovi Bélovi a baťovských topánkach.

Scifistova púť, 2. časť – o izraelských mobiloch, mladom učiteľovi fyziky, arcibiskupovi a vzdialených galaxiách.

Scifistova púť, 3. časť – o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.

Scifistova púť, 4. časť – o stavebnici Merkur, o rock´and´rolle, bojkotovaní vojenskej kariéry a niklovej hute.

Scifistova púť, 5. časť – o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.

Scifistova púť, 6. časť – o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…

Scifistova púť, 7. časť – o práci vo filmových ateliéroch na Kolibe, životnej láske, novej rodine a začiatkoch v Slovnafte.

Scifistova púť, 8. časť – o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.

Scifistova púť, 9. časť – o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.

Scifistova púť, 10. časť – o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.

Scifistova púť, 11. časť – o prášilovskej cesta do Prahy a novej ére, ktorá nemala byť posledná.


29. augusta 2011
Vlado Srpoň